Vysvedčenie bývalého vedenia Pošty

Kapitola Slovenskej pošty pod vedením Libora
Chrásta je už uzavretá.
Čísla uvádzané pred rokom vyvolávali otázniky, kam vlastne Pošta smeruje. Indície
naznačovali, že jej hospodárenie sa vyvíja negatívne. Po roku otázniky
zmizli – potvrdil sa negatívny trend a hospodárenie je opäť ešte o niečo horšie.

Tu je graficky výsledok 3 rokov (2007-9) kedy bola Pošta výlučné
pod vedením bývalého manažmentu a je tak možné presne kvantifikovať jeho
výsledky.

Hospodárenie Slovenskej pošty

Zdroj: výročné správy Slovenskej
pošty (2006-2009)

V roku 2009 klesol zisk v porovnaní s rokom
2006 o 82 percent, pričom medziročne klesal približne o polovicu.

Pred rokom sa javilo vyjadrenie pošty o uvedomení si
zodpovednosti v krízových časoch a tým stopnutie  prepúšťania, ako nelogické. Dnes vieme že pošta
nakoniec predsa len znížila priemerný počet zamestnancov medziročne o 227
na 15 080 zamestnancov.

Pri tak veľkom počte zamestnancov pravdepodobne nemusela
prepúšťať, stačilo neobsadiť uvoľnené miesta po zamestnancoch, ktorí kvôli
dôchodku alebo zdravotným problémom ukončili pomer.

Štruktúra nákladov

Zdroj: výročné správy Slovenskej
pošty (2006-2009)

Pošte sa podarilo čiastočne znížiť náklady, konkrétne
o 4,4%. Pokles nákladov nebol spôsobený len poklesom osobných nákladov,
ktoré tvoria viac ako polovicu všetkých nákladov, ale k ich zníženiu
prišlo takmer vo všetkých položkách, takže sa dá predpokladať že išlo
o vcelku vydarený pokus šetriť, minimálne vzhľadom na iné štátne firmy. Pre
tie sa už totiž stalo tradíciou, že náklady nie sú schopné znížiť za žiadnych
okolností. Smutným príkladom je napr. Cargo
či STV.

Zaujímavé je aj rozdelenie zisku. V roku 2007 Pošta poslednýkrát
vyplatila svojmu jedinému akcionárovi (Ministerstvo dopravy), teda štátu,
dividendy (3,32 mil. €) Odvtedy malá časť zisku putovala podľa zákona do rezervného
fondu a zvyšok pošta presúvala do fondu na financovanie rozvojových
potrieb. Ide teda len o účtovné vykazovanie zisku. Je otázne, či to nie je spôsobené
aj zlým ocenením aktív prípadne ich nie najlepším zložením, nakoľko napríklad v
najlikvidnejšej položke Peniaze a peňažné ekvivalenty (hotovosť + bankové
účty) prišlo medziročne k poklesu o 49 percent z 25,6 na 13,2
mil. eur. Kapitálové fondy vytvorené z nerozdeleného zisku sú pritom
vytvorené vo výške 29 mil. eur, ktorý de facto nie je možné vyplatiť ako
dividendy. Pokles likvidity navyše významne prispel k zhoršeniu podielu čistého
dlhu na kapitále, ktorý narástol z 1 percenta na 13%.

Hospodárenie dokresľuje aj výška vyplatených odmien. Za roky
2007-9 boli predstavenstvu vyplatené prémie vo výške 1,592 mil. €
a dozornej rade 78 tis. €. Škoda, že odmeny po roku 2006 nekorešpondovali
s poklesom hospodárskeho výsledku.

Výška odmien predstavenstva a dozornej rady Slovenskej pošty

Zdroj: účtovné závierky
Slovenskej pošty (2006-2009)

Ostáva len dúfať, že nový riaditeľ minimálne nezhorší už teraz slabú kondíciu
Slovenskej pošty. Nad vodou ju drží už len poštová výhrada, kde jej monopol na
posielanie zásielok do 50 gramov zabezpečuje monopolný zisk. Ak je Pošta
konkurencieschopná firma, nemusí sa obávať, že ju príchod konkurentov pripraví
o tržby a zisk. Argument, že si takto Pošta kompenzuje straty vyplývajúce
z univerzálnej služby (poštové služby, ktoré musí pošta poskytovať za
prijateľné ceny regulované poštovým regulačným úradom) neobstojí. Zrušenie
poštovej výhrady a vyhlásenie verejnej súťaže na poskytovanie univerzálnej
služby by mohlo priniesť zaujímavý výsledok, kedy by sa ukázalo, či je možné
túto službu  poskytovať lacnejšie. Ak by
sa aj nenašiel subjekt, ktorý by ju poskytoval rentabilne,  prinajmenšom by sa vďaka súťaži
o poskytovanie dotovanej služby podarilo odhaliť skutočné náklady. Dalo by
sa potom odstupňovať, čo je prijateľná cena vzhľadom na náklady spojené s týmto
doručením.  resp. určiť cenový strop.
S bývaním v určitých oblastiach môžu byt spojené zvýšené náklady rôzneho
charakteru, samozrejme však aj mnohé výhody, no neexistuje dôvod, prečo by
sa na ich platení mali podieľať všetci zákazníci pošty. Prečo by mala byť
hodnota doručenia turistického pozdravu z vysokohorskej chaty rovnaká, ako
cez námestie. Za autobus sa tiež platí v závislosti od vzdialenosti, ktorú
cestujeme. Riešenie nákladov univerzálnej služby je pritom alfou a omegou
hospodárenia Slovenskej pošty. Uvidíme, či nové vedenie Ministerstva, so
zodpovednosťou za poštu, nájde odvahu v tejto veci urobiť poriadok.