Slobodné bankovníctvo verzus centrálne bankovníctvo

V príspevku “Trochu
viac o tom či potrebujeme FED
” na blogu Marginal Revolution sa profesor
ekonómie na George Mason University Tyler Cowen pýta “prečo by slobodné
bankovníctvo predstavovalo výhodu oproti povojnovému centrálnemu bankovníctvu (kombinovanému
s FDIC a papierovými peniazmi).” Dodáva:
“Toto bol vždy slabý článok kritiky FED-u.”

Slobodné bankovníctvo verzus centrálne bankovníctvo

Slobodné bankovníctvo je lepšie než centrálne
bankovníctvo, pretože len voľný trh určí optimálne ceny a optimálne množstvá
statkov. Tieto statky zahŕňajú aj peňažnú ponuku a ceny zahŕňajú úrokové miery.
Neexistuje žiadny vedecký spôsob ako dopredu poznať správnu cenu statkov. S
neustále sa meniacim obyvateľstvom, technológiou a preferenciami sú trhy
turbulentné a neexistuje spôsob, ktorým by sa dali presne predpovedať meniace
sa ľudské túžby a náklady. Množstvo peňazí v ekonomike sa v ničom nelíši od
ostatných statkov. Optimálne množstvo možno objaviť len prostredníctvom
dynamiky dopytu a ponuky na trhu. Dopad peňazí na ceny záleží nie len na
množstve peňazí ale aj na rýchlosti ich obehu, to znamená ako rýchlo sa točia.
FED nemôže kontrolovať rýchlosť, keďže nemôže kontrolovať dopyt po peniazoch,
teda množstvo peňazí, ktoré chcú ľudia držať. Rovnako, aj keby FED mohol určiť
to najlepšie množstvo peňazí pre dnešok, trvá niekoľko mesiacov, kým sa jeho
efekt prejaví v ekonomike, takže by centrálni bankári museli byť schopní presne
predpokladať stav ekonomiky niekoľko mesiacov do budúcnosti.

Politický tlak

Ďalší dôvod prečo FED zlyháva je politický tlak.
Napriek tomu, že by FED mal byť nezávislý, v praxi, keď je ekonomika v recesii,
je tu silný politický tlak “niečo robiť”, menovite “stimulovať” pomocou
expanzie peňažnej ponuky. Keďže Kongres vytvoril FED a môže ho zmeniť, je pre
FED nemožné, aby bol od politiky čisto nezávislý.
Federálna rezervná banka bola zriadená, aby zabezpečovala cenovú stabilitu. Napriek
tomu USA trpeli počas sedemdesiatych rokov vysokou infláciou a nepretržitou
infláciou od 2. svetovej vojny. FED mal takisto zabezpečovať ekonomickú
stabilitu, avšak po 2. svetovej vojne sme zaznamenali vážne krízy v rokoch
1973, 1980, 1990, a 2007-2009. FED mal zaistiť stabilitu vo finančnom systéme
ale zlyhal v odvrátení Krachu v roku 2008 a veľkej krízy, ktorá nasledovala.
Avšak výzva je vysvetliť, prečo by bolo slobodné bankovníctvo lepšie.
Predstavme si, že sa zlato znova raz stane globálnou menou. Boli by to skutočné
peniaze a americký dolár by bol definovaný ako určitá hmotnosť zlata. Dvadsať
dolárová zlatá minca obsahovala pred rokom 1933 približne uncu zlata. V
slobodnom bankovníctve by sa väčšina transakcií nediala so zlatom, ale skôr s vyhovujúcejšími
peňažnými substitútmi. Banky by vydávali papierové bankovky s vpísanými názvami
bánk. Každý držiteľ bankoviek by ich mohol vymeniť za zlato. Príklad: ak by
tisíc dolárov bolo ekvivalentom unci zlata, tak by každý mohol ísť do banky a
premeniť tisíc dolárov v bankovkách na uncu zlatých mincí.

Stabilita vďaka
konkurencii

Konkurencia medzi bankami a konvertibilita so zlatom
by vyústili v cenovú stabilitu, keďže banky by boli schopné vydávať práve toľko
bankoviek, koľko by verejnosť bola ochotná držať. Keby bolo viac bankoviek než
by verejnosť bola ochotná držať, vrátili by sa späť do banky výmenou za zlato.
Avšak ponuka peňazí by zároveň bola pružná, pretože ak by bol väčší dopyt po
držaní peňazí, množstvo bankoviek alebo vkladov v bankách by vzrástol. Slobodné
bankovníctvo zmierňuje  hospodárske cykly. Existuje štruktúra kapitálových
statkov podobná stĺpcu z naukladaných lievancov. Na spodku sú rýchlo
cirkulujúce kapitálové statky ako napríklad zásoby, ktoré nemajú ďaleko od
spotrebných statkov. Ako stúpame po stĺpci smerom hore, kapitálové statky sa kupujú
a predávajú pomalšie. Na vrchole sú dlhodobé investície ako napríklad výstavba
nehnuteľností. Čím sú kapitálové statky vyššie na stĺpci, tým sú citlivejšie na
úrokovú mieru. Čím nižšie sú úrokové miery, tým strmší je stĺpec, , pretože sa
viac investuje do dlhodobých investícií.
Na voľnom trhu závisí “prirodzená úroková miera” na “časovej preferencii” ľudí
získavať statky radšej skôr než neskôr. Úrok je prirážka, ktorá sa platí za presun
nákupu z budúcnosti (kedy by si človek nasporil dostatok peňazí na platbu
v hotovosti)  na dnešok tak, že si
prostriedky požičia.
FED znižuje úrokovú mieru tak, že z ničoho vytvára fiat peniaze. Výsledkom
je, že si podnikatelia požičiavajú viac na kapitálové statky umiestnené vysoko
na stĺpci ako sú nehnuteľnosti. Ceny rastú najrýchlejšie a najskôr tam, kde sa peniaze
do ekonomiky dostávajú cez pôžičky. Tým ceny nehnuteľností eskalujú a vytvárajú
bublinu ako napríklad pred rokmi 1973, 1980, 1990, a 2007, a podobná bublina sa
verte alebo nie objavila aj v dvadsiatych rokoch pred Veľkou hospodárskou
krízou.
Každá konjunktúra, ktorá predchádzala kríze, bola poháňaná umelo lacnými
úvermi. So slobodným bankovníctvom by úrokové miery neboli manipulované smerom
dole. Prirodzená úroková miera by zvyšovala náklady na požičané prostriedky,
čím by obmedzovala ak nie úplne bránila pred finančnou horúčkou.

Žiadny všeliek

Slobodné bankovníctvo nie je všeliek: na dosiahnutie
udržateľného ekonomického rastu sú potrebné ďalšie reformy. Trestajúce dane,
dotácie a svojvoľné regulácie spolu narúšajú ekonomiku, potláčajú podnikanie a
vytvárajú turbulencie. Avšak aj bez týchto reforiem existuje silný  dôvod nahradiť centrálne bankovníctvo slobodným
a spočíva na troch faktoch:

1. Optimálnu ponuku peňazí a úrokové miery nie je
možné poznať dopredu, a možno ich objaviť len na trhu

2. Politický tlak je dôvodom prečo FED expanduje
peňažnú ponuku a znižuje úrokové miery keď sa ekonomika nachádza v kríze a toto
poháňa neudržateľný rast, ktorého výsledkom je ďalšia kríza

3. Vládne poistenie, záruky, očakávanie bail-outov (záchranných
balíkov) a ďalšie dotácie spôsobujú nadmerné riskovanie, kvôli ktorému sú
finančné krachy ešte horšie.

Tyler Coven tvrdí, že keby došlo k zrušeniu FEDu,
novou peňažnou bázou by boli vládne dlhopisy. (Peňažná báza v súčasnosti
pozostáva z peňazí v obehu, peňazí v bankových trezoroch, a rezervách
komerčných bánk na účtoch vo FED-e.) Ale ľudia nenakupujú potraviny za vládne
dlhopisy. Najlepšou prechodnou peňažnou bázou by bolo súčasné množstvo
bankoviek, ktorých množstvo by bolo zmrazené ako to navrhuje profesor George
Selgin. Potom by sa novou peňažnou expanziou stali peňažné substitúty vydávané
bankami, konvertibilné na základné peniaze. So zrušením ustanovení o zákonnom
platidle by časom finančné trhy konvergovali na spoločnú globálnu menu - zlato.

Dôvody v prospech slobodného bankovníctva sú
podobné ako dôvody pre zdravý život. Je lepšie predchádzať ekonomickým chorobám
ako ich liečiť.

Fred
Foldvary
prednáša ekonómiu na Santa Clara University

Vyšlo v časopise Freeman dňa 18.
januára 2011

Pre
INESS preložil Daniel Brvnišťan

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards