Nepriame dane ešte porastú (SME)

Juraj Karpiš z INESS sa pre denník SME
vyjadril k presunu váhy zdaňovania na nepriame dane. Dôležitejšie ako to,
či je väčšia váha na daniach priamych alebo nepriamych, je však podľa neho
celkové daňové zaťaženie, ktoré by sa malo minimalizovať.

Slovensko drží krok
so svetovými trendmi. Znižuje zdaňovanie príjmov a zvyšuje dane
na vybrané tovary a služby. Pribudne aj daň na energetické suroviny.

BRATISLAVA. Najnovšie
výskumy ukazujú, že v oblasti daní sa štáty uberajú od priamych daní k
nepriamym. Dane z pridanej hodnoty (DPH) a tovarov a služieb sú podľa prieskumu
spoločnosti PricewaterhouseCoopers dvojo z celosvetovo najrýchlejšie rastúcich
daní.

Nepriame dane sú
spravodlivejšie

„Presun zdaňovania z
priamych na nepriame dane je celosvetový, dlhodobý trend,“ povedal hovorca
ministerstva financií Miroslav Šmál.

Na druhej strane
premiér Robert Fico hovorí o ďalšom presune niektorých tovarov, ako
sú napríklad knihy, učebnice a internet, do nižšej sadzby DPH.

„Je to stále otvorená
otázka,“ povedal Šmál. Podľa jeho slov ministerstvo financií do polovice
augusta pripraví prvý návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. O tom, či bude
obsahovať aj presun ďalších položiek do zníženej sadzby DPH, je podľa hovorcu
rezortu financií zatiaľ predčasné hovoriť.

Dôvody zvýšenia úlohy nepriamych daní v daňovej sústave
sú podľa analytika Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdie INESS Juraja
Karpiša viaceré. „V prvom rade nepriame dane sú menej rušivé a ich výber je
efektívnejší a ťažšie sa obchádza,“ povedal Karpiš.

Prevláda aj názor, že zdaňovanie spotreby je
spravodlivejšie ako zdaňovanie príjmov ľudí. Daňová konkurencia medzi
jednotlivými krajinami silnie a vlády sa znižovaním priamych daní, najmä
firemných, snažia prilákať nové investície.

Správa
PricewaterhouseCoopers uvádza, že dôvodom prechodu môže byť aj snaha štátu
zabezpečiť si istotu príjmov z nepriamych daní.

Štát môže zároveň
takýmto presunom ušetriť aj tým, že prenesie náklady vynaložené na zabezpečenie
dodržiavania predpisov a nariadení z daňových úradov na podnikateľské
subjekty. Po vstupe do Európskej únie museli podnikatelia na Slovensku zahrnúť
do svojej administratívy viaceré činnosti, ktoré dovtedy nevykonávali.

„Je to napríklad
hlásenie Intrastat, ktoré dovtedy robila colná správa, ako aj nové hlásenie
Súhrnný výkaz, ktorý zahŕňa predaj tovaru v rámci únie,“ povedala senior
manažérka nepriamych daní v PricewaterhouseCoopers Eva Fričová. Podľa nej
daňové úrady získali lepší prehľad o obchodoch firiem v rámci únie.

Svetové trendy aj
u nás

Od roku 1995 sa
podiel nepriamych daní na príjmoch verejných financií na Slovensku zvýšil z 38
percent na 44,3 percenta v roku 2005.

„Sme viazaní daňovou
politikou Európskej únie a pri nepriamych daniach sú stanovené aj minimálne
sadzby, ktoré musíme dodržiavať,“ povedala Fričová. Po vstupe do únie sa
upravili sadzby DPH.

„Daňová reforma zavedená minulou vládou presunula dôraz
na nepriame dane,“ povedal Karpiš. Podľa neho sa zjednotením DPH, zvýšením
spotrebných daní a znížením daní z príjmov dosiahli vyššie príjmy pre štát. „A
podiel nepriamych daní za posledné tri roky stúpol o šesť bodov na 65 percent z
celkových daňových príjmov,“ povedal Karpiš.

Budú nové dane

Od tohto roku mala u
nás pribudnúť nová daň na energetické zdroje. Dodnes sa tak nestalo.

„Stále na tom
pracujeme, ale ide o veľmi zložitú a citlivú problematiku, ktorá postihuje celú
ekonomiku a aj príjmy obyvateľov,“ povedal Šmál. Elektrická energia alebo uhlie
budú preto v budúcnosti podliehať novej dani.

Podľa Karpiša majú energetické dane nútiť občanov naučiť
sa šetriť energiami a využívať alternatívne zdroje.

SME, 7. 8. 2007 | Tomáš Halán