Za Ficovej vlády pribudlo ľudí v hmotnej núdzi (Pravda)
Radovan Ďurana z INESS komentoval pre Pravdu
nárast počtu poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Dôležitú úlohu pri ňom
podľa neho zohráva zmena podmienok na ich poberanie.

Nanukovú tortu či kvalitné víno k nedeľnému obedu si nemôže dopriať až
štvrtina občanov Slovenska. Presne toľko ich totiž žije v hmotnej núdzi a sú
odkázaní na pomoc od štátu. Ich počet od začiatku vlaňajšieho roka narástol zo
171-tisíc na 205-tisíc. A to napriek tomu, že Slovensko v rovnakom období
zaznamenalo výrazný pokles počtu ľudí bez práce a aj Štatistický úrad zistil,
že miera rizika chudoby sa na Slovensku znižuje.
Podľa ekonómov a sociológov môžu za
nárast poberateľov dávok v hmotnej núdzi zmeny podmienok na ich poberanie.
"K prudkému nárastu poberateľov dávok v hmotnej núdzi došlo po auguste
minulého roku. Zmenil sa totiž zákon, ktorý rozšíril skupinu poberateľov
príspevku na bývanie. Počet poberateľov tohto príspevku sa medziročne
zdvojnásobil," uviedol Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a
spoločenských analýz.
Podobný názor má aj sociologička Sylvia Porubänová. "S príchodom novej
vlády sa zmäkčili niektoré kritériá, o dávky sa teraz aj preto uchádza viac
ľudí," myslí si.
Navyše to, že si nezamestnaný našiel prácu, ešte neznamená, že nepotrebuje aj
naďalej pomoc od štátu. Mnohí z nich totiž pracujú za nízke mzdy, lebo sú bez
kvalifikácie alebo pracovných skúseností. V prípade nedostatočných príjmov na
celú rodinu im potom zostáva aj nárok na časť dávok v hmotnej núdzi.
"Skupina občanov poberajúcich dávky
v hmotnej núdzi a nezamestnaných sa neprekrýva stopercentne, preto nemožno
očakávať, že pokles nezamestnanosti povedie k rovnakému poklesu poberateľov
dávok. Počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie klesol od júna minulého roku
o 50-tisíc, kým počet uchádzačov o zamestnanie poberajúcich dávky klesol len o
16-tisíc," dodal Ďurana. Pokles nezamestnanosti sa nedotýka napríklad
dôchodcov poberajúcich príspevky, mnohopočetných rómskych rodín alebo
slobodných mamičiek s deťmi.
Hmotná núdza je stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum a nemôže si
príjem zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. "Pri posudzovaní
hmotnej núdze a rozhodovaní o dávke v hmotnej núdzi a príspevkoch k dávke sa
neskúma, či je občan v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce.
Rozhodujúci je jeho príjem a príjem fyzických osôb, ktoré sa s ním spoločne
posudzujú," vysvetlila hovorkyňa Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny
Danica Lehocká.
ses, Pravda, 13.8.2007