Farmári nedostanú menej ako vlani (SME)

Radovan Ďurana z INESS komentoval
pre denník SME systém financovania poľnohospodárov a uviedol na
správnu mieru niektoré fámy ohľadom nižších dotácií poľnohospodárskemu sektoru.

Poľnohospodári majú sľúbené, že dostanú od štátu na budúci rok oveľa viac
peňazí ako v tomto roku. Pýtajú však ešte viac.

BRATISLAVA. Poľnohospodárstvo dostane v budúcom roku od štátu oveľa viac
peňazí ako doteraz aj v prípade, že by si v nadchádzajúcich debatách o štátnom
rozpočte nič nevyhádalo.

Už súčasný návrh rozpočtu, za ktorý minister pôdohospodárstva Miroslav
Jureňa z HZDS ostro kritizoval kolegu ministra financií Jána Počiatka zo Smeru
a hovoril o sabotáži, ráta so zvýšením sumy pre pôdohospodárov. Celkovo by mal
sektor od štátu a únie dostať o takmer 12 percent viac ako minulý rok.

Klesnúť by podľa prepočtov ministerstva financií mali len náklady na
administratívu ministerstva pôdohospodárstva a jeho organizácií.

Dotácie, ktoré pôjdu zo spoločných peňazí súkromným poľnohospodárskym
podnikom, narastú o vyše 14 percent.

Príčiny, prečo v tejto situácii minister pôdohospodárstva hovorí, že
poľnohospodári dostanú menej, sú dve.

Peniaze pre rezort pôdohospodárstva nie sú zahrnuté len v kapitole
ministerstva, ale aj v takzvanej Všeobecnej pokladničnej správe. Vyše 11
miliárd korún z nej skončí u poľnohospodárov, hoci formálne rezortu nepatria.

Druhou príčinou je, že ministerstvo financií navrhlo, aby slovenskí farmári
dostávali cez priame platby, teda automatické nároky, menej než najvyššiu možnú
sumu.

Minulý rok im však premiér Robert Fico ustúpil a dal maximálne možné priame
dotácie – preto ich chcú aj tento rok.

Minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa minulý týždeň cez médiá
premiérovi k návrhu rozpočtu na rok 2008 odkázal, že ho považuje za „sabotáž“
vládnych priorít. Ministerstvo totiž dostalo priamo v svojej kapitole o 3, 6
miliardy korún menej ako v predchádzajúcom roku a priame platy nie sú na
maximálnej možnej úrovni.

Pôdohospodári nezdôrazňovali, že už podľa súčasného návrhu rozpočtu dostanú
o 11, 7 percenta viac ako minulý rok.

Keď je menej viac

Oproti minulému roku dostal minister Jureňa v kapitole ministerstvo
pôdohospodárstva na budúci rok naozaj o vyše tri miliardy korún menej.
Ministerstvo financií v terajšom, prvom návrhu budúcoročného rozpočtu
pôdohospodárom pridelilo „škandalóznych“ 14,5 miliardy korún.

To je rovnaká suma, akú pôdohospodárstvu navrhli v prvej verzii rozpočtu už
minulý rok. Minister Jureňa a jeho HZDS napokon vyrokovali 18, 1 miliardy.

To však nebolo všetko. „Minulý rok
dostali pôdohospodári k 18 miliardám z ich kapitoly rozpočtu ďalších päť
miliárd z kapitoly Všeobecná pokladničná správa,“ povedal Radovan Ďurana z
INESS.

V kapitole Všeobecná pokladničná
správa sú aj peniaze, o ktorých sa vie, kde skončia, ale kvôli formalitám
nemôžu byť napísané priamo v kolónkach konkrétnych rezortov.

Aj tento rok ministerstvo pôdohospodárstva v návrhu rozpočtu ráta, že ich
vlastná kapitola nie je jediným významným zdrojom peňazí. V kapitole Všeobecná
pokladničná správa je rozpočtovaných pre ministerstvo pôdohospodárstva ďalších
vyše jedenásť miliárd korún.

To, že sa tieto peniaze naozaj napokon dostanú do rozpočtu ministerstva
pôdohospodárstva, potvrdzuje aj jeho hovorkyňa Magdaléna Králová.

Poľnohospodári tak budúci rok už podľa súčasného návrhu rátajú spolu s 26,
1 miliardy korún, čo je o 11,7 percenta viac ako vlani. Takmer 19 miliárd
pochádza z rozpočtu Európskej únie.

V komentári k návrhu rozpočtu navyše ministerstvo financií uvádza, že
samotná suma dotácií sa zvýši o takmer 15 percent.

Priame platby sú ich priorita

Tento rok sú v predbežnom návrhu rozpočtu plánované priame platby
poľnohospodárom vo výške 50,5 percenta úrovne v starých členských krajinách.
Priame platby sú peniaze, na ktoré majú poľnohospodári nárok podľa toho, koľko
pôdy obhospodarujú a ako ju využívajú alebo podľa toho, čo chovajú.

Do roku 2013 by úroveň priamych platieb mala byť pre všetkých európskych
poľnohospodárov rovnaká. Zatiaľ nižšie dotácie od únie dorovnáva slovenská
vláda a sama sa môže rozhodnúť, akým vysokým percentom ich bude
spolufinancovať. Vlani priame platby pre poľnohospodárov boli vo výške 70
percent úrovne pôvodnej európskej pätnástky.

„Zníženie priamych platieb poľnohospodárom hodnotíme pozitívne,“ povedal
analytička ING Bank Lucia Štekláčová. Dá sa podľa nej však očakávať, že pri
definitívnej verzii dôjde k ich zvýšeniu a dofinancovaniu z rezervy, ktorá je
určená na prio­rity.

Koľko vláda presne pridelí na financovanie svojich priorít, bude známe až
po politických rokovaniach, ktoré sa skončia v polovici decembra. „Na to je
určená rezerva na priority,“ povedal Šmál.

SME,
20. 8. 2007 | Marcela Glevická