Vyššie dane: štát môže aj stratiť (SME)
K efektom zvyšovania daní a odvodov sa pre
denník SME vyjadril dňa 11.9.2007 Radovan Ďurana z INESS. Je podľa neho
trestom za úspešnosť a dôsledkom zvyšovania je pokles tvorby pracovných miezd,
nižší rast miezd a spomalenie až zastavenie ekonomického rastu.
Ak bude vláda pokračovať vo zvyšovaní odvodov a daní pre
ľudí s nadpriemernými príjmami, môžu na to napokon doplatiť tí, čo zarábajú
podpriemerne.
BRATISLAVA. Až 61 miliónov korún odviedol vlani do štátneho
rozpočtu len jeden človek. Ide o daňovníka s najvyšším daňovým základom za
minulý rok. Pre SME to uviedla hovorkyňa Daňového riaditeľstva Iveta Adamíková.
Pre ochranu osobných údajov však nemohla uviesť, o koho presne ide.
Ochota tohto daňovníka platiť dane a odvody, a aj ďalších,
ktorí zarábajú nadpriemerne, sa však môže znížiť. Vtedy, ak bude vláda
pokračovať v opatreniach, ktoré zvyšujú dane alebo odvody tých, čo zarábajú
najviac. Mohlo by sa stať, že o niekoľko rokov budú vláde chýbať v rozpočte
peniaze na sociálnu politiku pre chudobnejších a sociálne odkázaných. Podľa
niektorých ekonómov je totiž veľmi reálne, že firmy aj ľudia začnú legálnym
spôsobom obchádzať platenie daní a odvodov, aby sa vyhli zvyšovaniu nákladov na
vysokokvalifikovanú pracovnú silu, ktoré postupne presadzuje Ficova vláda. Z
dostupných štatistík pritom vyplýva, že asi tretina najlepšie zarábajúcich
naplní daňami a odvodmi až tri štvrtiny štátnej kasy.
Daňová optimalizácia
Od tohto roka platí, že ľudia s príjmom zhruba 50-tisíc
mesačne v hrubom si nemôžu uplatniť plnú sumu nezdaniteľnej čiastky základu
dane. Tá postupne s nárastom príjmu klesá a úplne zaniká pri zárobku približne
80-tisíc korún. Niektorí tak preto prídu na daniach ročne až o 18-tisíc korún.
Ďalším opatrením, ako získať viac peňazí od dobre zarábajúcich,
je vládny návrh zvýšiť strop pre platenie odvodov. Nepostihne len ľudí, ale aj
firmy. Špičkoví odborníci napríklad z informačných technológií alebo manažéri s
platom nad 75-tisíc mesačne prídu pre toto opatrenie za rok o 18-tisíc. Náklady
firmy na odvody pritom v ich prípade stúpnu až o vyše 50-tisíc korún. Štát si
sľubuje, že z oboch opatrení na budúci rok získa do verejného rozpočtu asi tri
miliardy korún.
„Vláda si neuvedomuje dôsledky, ktoré môžu viesť k tomu, že
firmy aj ľudia budú hľadať cestičky, aby dane a odvody optimalizovali vo svoj
prospech,“ myslí si ekonóm SAV Pavol Kárász. Hlavný ekonóm UniCredit Bank
Viliam Pätoprstý si takisto myslí, že ľudia aj firmy sa budú snažiť vyhnúť
plateniu daní a odvodov. „Zvýšenie nákladov práce pre zamestnávateľov môže
znížiť šance Slovenska v boji o sofistikovanejšie investície náročnejšie na
prácu,“ povedal Pätoprstý. Kárász dodáva, že dobre platení ľudia sú pre firmy
zväčša takpovediac nenahraditeľní. Firmy si ich budú chcieť preto udržať,
zároveň budú pre vyššie dane a odvody musieť viac šetriť. „Racionalizácia môže
spočívať v tom, že podniky budú prepúšťať ľudí s nižšími zárobkami alebo nebudú
vytvárať toľko pracovných miest,“ povedal Kárász.
Deravý sud
Pätoprstý o snahách vlády pýtať vyššie odvody a dane od ľudí
s vysokými zárobkami hovorí, že ide o opatrenia, ktoré neriešia podstatu
problému, napríklad nedostatok peňazí v Sociálnej poisťovni, a sú krátkodobé.
„Prirovnal by som to k situácii, keď lejete vodu do deravého suda a namiesto
toho, aby ste diery zaplátali, radšej zvyšujete prúd vody,“ povedal Pätoprstý.
Zvyšovanie daní a
odvodov pôsobí podľa Radovana Ďuranu z Inštitútu spoločenských a ekonomických
analýz na ľudí demotivujúco a je trestom za úspešnosť. „V dlhodobom horizonte
to povedie k neochote podnikať, čo bude mať za následok pokles tvorby
pracovných miezd, nižší rast miezd, pokles objemu nových investícií a
spomalenie až zastavenie ekonomického rastu,“ povedal.
Ako sa platy podieľajú na dani z príjmov fyzických osôb
Mzdové pásmo |
Podiel na celkovom výnose daní (v %) |
do10-tísíc |
1,7 |
10- až 12-tisíc |
4,7 |
12- až 14-tisíc |
7 |
14- až 16-tisíc |
8,1 |
16- až 18-tisíc |
8,1 |
18- až 20-tisíc |
7,1 |
20- až 22-tisíc |
6,2 |
22- až 24-tisíc |
5,4 |
24- až26-tisíc |
4,9 |
26- až 28-tisíc |
4,4 |
28- až 30-tisíc |
4,1 |
30- až 35-tisíc |
7,6 |
35- až 40-tisíc |
4,4 |
40- až 45-tisíc |
3 |
45- až 50-tisíc |
2,2 |
50- až 60-tisíc |
3,1 |
nad 60-tisíc |
18 |
Zdroj: INESS,
údaje sú z roku 2005, kedy daň z príjmov fyzických osôb priniesla štátu 40,1
mld. Sk.
Najvyššia daň od fyzickej osoby
(v miliónoch korún)
2006 - 60,9 |
2005 - 50,6 |
2004 - 81 |
2003 - 23,5 |
2002 - 90,8 |
Zdroj: DR SR
O koľko stúpnu budúci rok sociálne odvody
(mesačne, v Sk)
Zamestnanec |
Firma |
|||
Mesačne |
Ročne |
Mesačne |
Ročne |
|
Plat |
||||
56-tisíc |
0 |
0 |
0 |
|
58-tisíc |
136 |
1632 |
389 |
4668 |
60-tisíc |
296 |
3552 |
844 |
10128 |
62-tisíc |
456 |
5472 |
1299 |
15588 |
64-tisíc |
616 |
7392 |
1754 |
21048 |
66-tisíc |
776 |
9312 |
2209 |
26508 |
68-tisíc |
936 |
11232 |
2664 |
31968 |
70-tisíc |
1096 |
13152 |
3119 |
37428 |
72-tisíc |
1256 |
15072 |
3574 |
42888 |
74-tisíc |
1416 |
16992 |
4029 |
48348 |
75-tisíc a viac |
1496 |
17952 |
4267 |
51204 |
Orientačné prepočty SME