Premiér nemieša ten správny elixír (SME)

Premiér odhalil novú kliatbu, ktorá ohrozuje našu
krajinu. Koruny vraj nezmeníme na eurá. Vykúpiť z tohto nešťastia nás môže len
zázračný elixír: zmena v rozdelení odvodov.

Opomenieme diskusiu, či zámena korún na eurá je niečo, za čo by sa oplatilo
bojovať. V tomto momente je dôležitejšie to, že premiér by nám chcel elixíru
naliať, aj keby sme používali čínske juany. Svoje rozhodnutia sa snaží podložiť
viacerými tvrdeniami, ktoré majú však bližšie k zaklínadlám, ako k faktom.

Prejdime teda k faktom. Prijatie eura je podmienené splnením maastrichtských
kritérií, ktoré sa za rok 2007 budú posudzovať na jar roku 2008. Dôležitý je
teda vplyv II. piliera na rozpočet Sociálnej poisťovne za rok 2007, ktorý by
podľa prognóz ministerstva financií mal dosiahnuť schodok 24,7 miliardy korún.
Nie 26 miliárd, ktoré spomína premiér.

Schodok poisťovne je pritom v súvislosti s eurom dôležitý len v jednom
kritériu – verejný deficit ako podiel na hrubom domácom produkte.

Podiel schodku na HDP sa pohybuje na úrovni prognóz dva roky starých. Nijaké
výrazné zmeny nenastali, akurát jeho absolútna výška vzrástla. Takže
privatizačné príjmy na krytie deficitu sa minú o niekoľko mesiacov skôr.

Tieto skutočnosti potvrdila aj Národná banka Slovenska v tlačovej správe
starej necelý mesiac, pri príležitosti 500 dní do zavedenia eura: „Slovenská
republika má v tejto chvíli veľmi dobré predpoklady na to, že všetky
maastrichtské kritériá splní do konca tohto roka.”

Centrálna banka toto tvrdenie podkladá tabuľkou, podľa ktorej by sme mali
tento rok trojpercentné kritérium na schodok dosiahnuť s rezervou 0,1 percenta,
v roku nasledujúcom dokonca s 0,7­percentnou rezervou.

Ak má niekto pocit, že 0,1­percentná rezerva je málo, tak je vhodné
pripomenúť, že akákoľvek zmena v odvodoch by už na tohtoročnú štatistiku nemala
žiadny vplyv. Z uvedeného vyplýva, že tanec okolo eura je len vypúšťaním
falošného dymového signálu.

Nie je pravda ani to, že schodok Sociálnej poisťovne po vyčerpaní
privatizačných príjmov potopí verejné financie. Stačí si uvedomiť relatívny
pomer tohto schodku v pomere k verejným financiám. Len na rok 2008 sa počíta s
rastom daňových príjmov o 25 miliárd korún.

Stačí priškrtiť nerozvážne míňanie prostriedkov rozpočtu verejnej správy a
schodok poisťovne dokáže silno rastúca ekonomika uhradiť z daní. Štát sa nemusí
ani zadlžovať.

Diskusie o zmenách v odvodoch a sporení však majú aj iný rozmer. Zásadné
zmeny v podiele odvodov v dôchodkovom systéme nenavrhuje rezort, ktorý
disponuje kapacitami spočítať dosahy tohto rozhodnutia. Navrhujú ich politici
od okrúhleho stola, bez adekvátnych znalostí fungovania verejných financií,
poistnej matematiky či ekonómie.

Politici rokujú so zástupcami dôchodkových správcovských spoločností, ktorí
nezískali od sporiteľov mandát na takéto rokovanie. DSS tak zastupujú svoje
záujmy a nie záujmy sporiteľov. Ich predstavitelia nepoznajú názor svojich­
sporiteľov, či krátkodobé zníženie odvodov vyváži hrozbu prípadného oslabenia
pozície DSS z titulu odchodu časti sporiteľov.

A vážnosť sľubu ľavicovej vlády o spätnom zvyšovaní podielu odvodov na
sporenie za tri roky nech­ posúdi každý sám…

Radovan Ďurana (Autor pracuje v INESS - Inštitúte ekonomických a
spoločenských analýz.)

SME, 13. 9. 2007

Ak sa Vám článok páčil, hlasujte zaň na