Vládne výdavky a nezamestnanosť

Dva roky po schválení amerického stimulačného
balíka sa ukazuje, že nalievanie peňazí do ekonomiky nie je správny spôsob, ako
dostať ekonomiku z recesie. Tento známy mýtus keynesiánskej ekonómie
„Každé míňanie stimuluje“ bol základnou zámienkou masívnych výdavkových
programov vlád po celom svete počas poslednej ekonomickej recesie.

Posledné analýzy
kongresovej rozpočtovej organizácie ukazujú, že očakávaná úroveň nezamestnanosti 9,2%
v roku 2011 je vyššia, než boli pôvodné odhady úrovne nezamestnanosti pred
prijatím „stimulačných“ balíkov (očakávaná úroveň
nezamestnanosti v roku 2010 - 9%). Ako vo svojej výpovedi pred ekonomickou
komisiou kongresu poznamenal americký ekonóm Russell Roberts z George
Mason University, keynesiánske modely nefungujú tak v teórii ako
v praxi.

Prvým skutočným testom
keynesiánskej teórie bola Veľká hospodárska kríza z 30-tych rokov, kedy sa
americká vláda rozhodla nasledovať cestu deficitného stimulovania ekonomiky. Počas
10 rokov rekordných deficitných výdavkov sa úroveň nezamestnanosti v USA nepodarilo
znížiť, práve naopak, viď tabuľka nižšie.

Zdroj: Henry Hazlitt : The
Failure Of The "New Economics" An Analysis of the Keynesian Fallacies
str. 421  (vo formáte pdf dostupné tu)

Keynesiánci
ďalej varovali, že po skončení vojnových vládnych výdavkov zažijú USA „najväčší
hospodársky prepad, aký kedy aká ekonomika zažila“. Opak bol pravdou. Roberts
vo svojej výpovedi pripomenul, že po skončení vojny vládne výdavky klesli
z 40% na 15% a do USA sa vrátila prosperita a úroveň nezamestnanosti
medzi rokmi 1945 a 1948 sa držala pod úrovňou 4%.

Záznam z výpovede
Russella Robertsa so slovenskými titulkami si môžete pozrieť tu: