Líbyjská pochabosť

Slovensko je členom NATO už sedem rokov, a hoci sa slovenskí vojaci priamo (zatiaľ) nepodieľajú na zásahu aliancie v Líbyi, jej chod financujeme pravidelnými príspevkami zhruba 8 mil. eur ročne a preto nebude zveličením tvrdenie, že sme s Líbyou v konflikte. Pozrite si peknú stránku NATO venovanú tomuto vojenskému vpádu do nečlenskej krajiny. Vedel by minister obrany Galko zdôvodniť, prečo je zabíjanie civilistov v Líbyi odlišné od krajín, uvedených v nasledujúcom preklade článku?

Líbyjská pochabosť

Líbyjská pochabosť

Charles V. Peña

„Kroky plukovníka Kaddáfiho, jeho vlády a blízkych spojencov, a ich extrémne zásahy proti líbyjskému ľudu, predstavujú neobyčajnú a výnimočnú hrozbu pre národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku USA,“ vyhlásil prezident Obama a tým povolil americkej armáde vykonávať letecké útoky proti cieľom v Líbyi.

Obama týmto postupom ide v stopách svojich predchodcov; tým, že ignoruje ústavu, ktorá jasne hovorí, že právomoc „vyhlásiť vojnu“ má Kongres, nie výkonná moc. Prezident sám sebe protirečí, keďže ešte v decembri 2007 v pozícii senátora povedal: „Prezident nemá podľa ústavy právomoc vyhlásiť vojenský útok, okrem situácie, ktorá by vyžadovala zastavenie bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva pre národ.“

Tak či onak, neberúc do úvahy ústavnosť či selektívnu pamäť, prezidentovo rozhodnutie začať s útokmi na Líbyu bolo chybné z troch dôvodov:

Po prvé, nie je jasné, kto vlastne vedie operáciu Úsvit Odysey, čo je názov útoku zo strany amerických, kanadských, francúzskych (…) jednotiek proti Kaddáfimu. Prezident povedal, že americké ozbrojené sily budú hrať iba podpornú rolu vo vojenskej akcii proti Líbyi. Je však jasné, že prvotné vypálenie viac ako 120 striel Tomahawk, ktoré boli namierené na líbyjské radarové zariadenia a miesta s protilietadlovým raketovým systémom zem-vzduch, bola z veľkej časti operácia Spojených štátov amerických.

Ale je stále nie je zrejmé, kto operácii velí. Podľa Pentagonu, na čele stojí armáda USA. Avšak zdá sa, že Francúzi si robia veci po svojom. Niektorí zasa chcú, aby sa vedenia ujalo NATO. Ostatní volajú po inej veliteľskej štruktúre. Tieto nejasnosti sa musia vyriešiť ešte predtým, ako americké jednotky zahája vojenskú akciu, a nie počas jej trvania.

Po druhé, čo je vlastne cieľom? Raketový útok na druhý deň operácie Úsvit Odysey zničil budovu v Tripolise, ktorá bola jednou z Kaddáfiho veliteľských centier. Ale americkí a britskí predstavitelia okamžite vyšli s tvrdením, že sám Kaddáfi nebol terčom útokov - tie sú zamerané na jeho ozbrojené sily a systémy protivzdušnej obrany.

Prezident Obama tvrdí, že americké vojenské ciele sa obmedzujú iba na vytvorenie a presadenie bezletovej zóny. No zároveň trvá na tom, že Kaddáfi „musí odísť“.

Nie je však možné dosiahnuť oboje. Určite neodpaľujeme rakety a nepresadzujeme bezletovú zónu so zámerom nechať Kaddáfiho pri moci, alebo snaď áno? Presne toto bolo výsledkom viac ako dekády trvajúcej bezletovej zóny nad Irakom, keď Saddám Husajn zostal celú túto dobu pri moci.

Po tretie – a to najdôležitejšie – i keď by sa obidve predchádzajúce otázky dôkladne riešili, prebil by ich fakt, že americká národná bezpečnosť v Líbyi nie je v stávke.

Isteže, Muammar Kaddáfi je sotva vzorným občanom a ťažko by sme mohli tvrdiť, že Líbya by bez neho nebola bohatšia. Ale nie je hrozbou pre USA – čo by mala byť jedna a jediná podmienka na použitie americkej ozbrojenej sily.

Musíme sa poučiť z našich skúseností v Iraku, a nie opakovať tie isté chyby. Ak sa odstraňovanie tyranov a diktátorov, ktorí utláčajú svojich ľudí, stane kritériom na použitie americkej ozbrojenej sily, kto bude ďalším cieľom: Čína? Takzvaná Konžská demokratická republika? Eritrea? Irán? Kyrgizstan? Venezuela? Zimbabwe?

Amerika by mala mať na pamäti tzv. „Pravidlo hlinenej stodoly“, ktorým bývalý minister Colin Powell varoval pred inváziou do Iraku: “You break it, you own it.” („Zničíš ho, vlastníš ho.“)

A vzhľadom na to, že Irak a Afganistan stáli Ameriku viac ako bilión dolárov a tisíce životov, USA si sotva môžu dovoliť vlastniť aj Líbyu.

Charles V. Peña

originálu pre INESS preložil Erik Krchňavý

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards