Silicon Valley, pozor na federálnych úradníkov s darmi pre výskum a vývoj

William F. Shughart II vo svojom článku upozorňuje na to, že vládne investície do inovácií budú nasmerované skôr do politicky populárnych projektov než do tých s najvyššou ekonomickou hodnotou.

Silicon Valley, pozor na federálnych úradníkov s darmi pre výskum a vývoj

Krátko potom, ako zverejnil svoj návrh federálneho rozpočtu pre fiškálny rok 2012, odletel prezident Barack Obama do Kalifornie povečerať s niektorými z najväčších mien v americkom hi-tech biznise, vrátane Steva Jobsa z Applu, Marka Zuckerberga z Facebooku, Erica Schmidta z Googlu a Carola Bartza z Yahoo.

Prezident navštívil Sillicon Valley, aby podporil svoju „agendu konkurencieschopnosti“, opierajúcu sa o miliardy dolárov nových vládnych výdavkov, ktoré majú podľa Bieleho domu financovať investície „vo výskume a vývoji a rozšíriť motivácie spoločností rásť a najímať nových zamestnancov.“

Obama zjavne nevidel iróniu v tom, že ospevoval účinnosť väčšieho objemu peňazí pre vedu a technológie pred skupinou ľudí, ktorí v podstate dosiahli oslňujúce úspechy v zakladaní a zväčšovaní svojich firiem bez vládnych príspevkov.

Keď Kongres schvaľuje miliardy dolárov nových vládnych výdavkov pre firemný výskum a vývoj, nebuďte prekvapení, že vedúci manažéri Sillicon Valley lobujú za podiel na koristi. Avšak mali by si dávať pozor na to, čo žiadajú.

Zatiaľ čo verejné „investície“ do technologických inovácií znejú ako dobrý nápad, existuje nebezpečenstvo, že tieto peniaze budú nasmerované skôr do politicky populárnych projektov, než do tých s najvyššou ekonomickou hodnotou (zvýraznenie prekl.). Pamätáte si na pátranie Jimmyho Cartera po novom syntetickom palive alebo sen Billa Clintona o dovedení Detroitu k tomu, aby bol schopný vyrábať auto, ktoré prejde sto míľ na galón benzínu? Naháňaním týchto bludičiek sa premrhal obrovský federálny poklad.

Predstava, že technologický pokrok vyžaduje vládne dotácie, nie je nová.

Napríklad počas a po Občianskej vojne poskytovala vláda USA stimuly spoločnostiam Union Pacific a Central Pacific, aby postavili prvú transkontinentálnu železnicu. Obe spoločnosti dostávali dar 20 štvorcových míľ pôdy za každú míľu koľají, ktoré postavili a daňovými poplatníkmi financované pôžičky až do výšky 48 000 dolárov za míľu koľají, v závislosti na teréne.

Tí, ktorí si myslia, že tento zázrak techniky by nepriniesol ovocie bez vládnej podpory, zrejme nikdy nepočuli o Great Northern Railway. Táto trať (dnes je súčasťou siete Burlington Northern) spájala St. Paul v Minnesote so Seattlom – vzdialenosť 1 700 míľ cez Severné Skalnaté hory. Bola dokončená v januári 1893.

Postavená výlučne zo súkromných zdrojov, Great Northern bola prácou Jamesa J. Hilla, nie Strýka Sama. Neboli v tom žiadne federálne dary pôdy, žiadne pôžičky.

Hill a jeho kolegovia začali tým, že kúpili akcie skrachovanej St. Paul and Pacific Railroad, ktorej majitelia napriek vládnym dotáciám postavili len 10 míľ nespojených koľají. Nový tím dokončil pôvodnú trať, postavili ju na stabilné finančné základy, a potom ju predĺžili do Severnej Dakoty, a zabezpečili adekvátne vyťaženie podporou rozvoja poľnohospodárstva pozdĺž trate. Rozdávali dokonca dobytok a krmivo, aby pomohli farmárom začať.

Great Northern takisto postavila odbočky, ktoré slúžili farmárom mimo hlavnej trate. Kongres to, naopak, dotovaným železniciam  zakazoval zo strachu, že by dodatočné náklady ohrozili splatenie ich federálnych pôžičiek.

Toto nám poskytuje dve lekcie. Jedna by mala byť zjavná: byrokrati nemajú žiadnu motiváciu investovať do komerčne najsľubnejších projektov. V skutočnosti nabádajú federálne dotácie podniky brať na seba riziká, ktoré by na seba inak nebrali. Union Pacific  a Central Pacific nakoniec skrachovali.

Druhá lekcia je, že ak Washington zaplatí snahy výskumu a vývoja v Silicon Valley, budú mu veliť politici a byrokrati, nie ľudia z IT. Ak by sa vláda pozerala Stevovi Jobsovi ponad rameno, nemyslím si, že by dnes bol na trhu iPhone či iPad.

William F. Shughart II

16.3. 2011

originálu pre INESS preložil Daniel Brvnišťan

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards