O ne-ničnerobení

Nechcem nečinnosť, robiť sa toho dá, kto ale za koho plánovať má? Plánujem si sám, či spoľahnem sa na teba? Plánovať môžu mnohí, nielen úzka skupina. – F. A. Hayek v “Súboji storočia”.

O ne-ničnerobení

Myslím, že väčšina čitateľov už videla druhé kolo hip-hopovej battle medzi Keynesom a Hayekom, známu ako “Súboj storočia” (Fight of the Century). Russ Roberts a John Papola znova stavajú F.A. Hayeka a Johna Maynarda Keynesa proti sebe, tentokrát v boxerskom ringu a na zasadnutí Kongresu pri hľadaní cesty z recesie. Chór pekne dáva do protikladu Keynesov prístup k ekonomike “zhora” (top down) a Hayekov prístup “zdola” (bottom up). Ako tomu bolo v prvom kole, text podáva celkom presný výklad dvoch prístupov k liečbe recesie.

V druhom videu sa toho dá rozoberať dosť. Ja sa zameriam na Keynesove tvrdenie, že Hayek by nerobil nič a čakal by, kým sa trhy vyčistia samé. Je to častá námietka k rakúskemu pohľadu na hospodársky cyklus. Aj kritici, ktorí chápu zámer vyhnúť sa tvorbe boomov, často kladú otázku: “Ľudia skutočne trpia, nemali by sme s tým niečo robiť?” V snahe “niečo robiť” sú dokonca ochotní podstúpiť riziko, že sa vypije to, čo Roberts a Papola volajú “vyprošťovák” (hair of the dog). Myslím, že rakúski ekonómovia by mali mať na tento argument odpoveď.

Kto sa má činiť?

Text hip-hopovej skladby, ktorá inšpirovala tento stĺpček, dáva solídnu odpoveď na načrtnutú námietku: “Niežeby sme nechceli nič robiť. Chceme ale, aby reagovalo viac ľudí, nie len pár vyvolených, ktorí môžu cez rozhodnutia vlády presmerovať tok zdrojov.” Toto sa dá chápať dvoma spôsobmi. Ten presvedčivejší spôsob je ten, že trh potrebuje slobodu na to, aby mohli jednotlivci, domácnosti a firmy pracovať na tvorbe zmysluplných pracovných možností a produktov, o ktoré je záujem. Takéto vysvetlenie je konzistentné aj s videom, ktoré stavia centrálny plán vládneho stimulu do kontrastu s podnikateľským plánovaním na slobodnom trhu. Vzhľadom na to, že vedomosti sú rozptýlené, viazané na kontext a často nesformulované, dáva väčší zmysel ponechať plánovanie na každého, kto má vedomosti relevantné k produktívnej alokácii zdrojov. Ak politici ustúpia, o napredovanie ekonomiky sa postará veľa decentralizovaných plánovačov.

Kritici ale môžu kontrovať: “To môže trvať dlho, čo robiť s nezamestnanosťou teraz?” Táto otázka predstavuje vo videu Keynesov najsilnejší úder, ktorý Hayeka slušne rozhodil. Roberts a Papola to vystihli skvele, naozaj ide o ťažkú otázku.

K odpovedi nás privedie druhá možná interpretácia slohy, ktorú som citoval. “Plány mnohých” sa nemusia nevyhnutne vzťahovať na výrobu a úzke poňatie ekonomickej aktivity. Môžu a mali by sa vzťahovať aj na spôsoby, ktorými môžu inštitúcie občianskej spoločnosti, od cirkví po etnicky založené spolky a iné z komunity vychádzajúce iniciatívy, sprostredkovať pomoc tým, ktorí prišli o prácu, alebo im recesia privodila iné nepríjemnosti. V keynesiánskom prístupe to nie je len znovu naštartovanie ekonomiky, ktoré má prísť od centra, ale aj snaha o okamžitú pomoc. Aj tu sa dá uplatniť hayekovský prístup k vedomostiam. Môžeme očakávať, že táto okamžitá pomoc bude menej efektívna ako decentralizovaná pomoc prispôsobená špecifikám jednotlivých komunít.

Pohľad navôkol

Nuž, v teórii to všetko znie dobre - vraví kritik - ale naozaj nemôžete čakať, že to v 21. storočí bude fungovať. Ale môžeme. Tento týždeň sme to napríklad videli v podobe decentralizovanej a vysoko efektívnej reakcii na tornáda na juhu USA. Kde to bolo možné, videli sme to aj v odpovedi na hurikán Katrina. Znamená to ale, že v čase ekonomickej krízy by to mohlo fungovať tiež?

Veľkou časťou keynesiánskeho dedičstva je silne zakorenená predstava, že zodpovednosť za riešenie ekonomických problémov leží na štáte, či už ide o návrat k plnej zamestnanosti alebo okamžitú pomoc ľuďom v ťažkej situácii. Výsledkom tejto kultúrnej premeny je vytesnenie rozmanitých foriem vzájomnej pomoci, ktoré boli dobre zabehnuté na počiatku 20. storočia. V ideálnom svete by to neboli len “plány mnohých, nie plány úzkej skupiny,” ale aj “pomoc mnohých, nie pomoc úzkej skupiny,” prostredníctvom ktorej slobodní ľudia “robia niečo” v reakcii na prepad hospodárskeho cyklu. Nanešťastie je dnes takáto reakcia menej pravdepodobná, práve vďaka tomu, že sa Keynes stal naším guru a hrdinom. Kým si nepriznáme, že predstieraná vedomosť (pretence of knowledge) je problémom nie len v úzko poňatej ekonómii, ale aj naprieč spoločnosťou ako celkom a vo všetkom, čo robí vláda, bude veľmi ťažké decentralizovane urobiť to “niečo,” ktoré je nevyhnutné a najefektívnejšie možné v čase krízy.

Steven Horwitz

Preklad: Jakub Stračina

Pôvodný článok nájdete tu. Preklad bol pôvodne publikovaný na mises.cz

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards