Siahnu nám politici po voľbách na peňaženky? (Plus jeden deň)
Zvyšovanie daní totiž znamená nižší čistý príjem, nižšie úspory, zhoršenie životnej úrovne. Na deficitnom hospodárení štátu je pritom nepríjemné to, že občania za vyššie dane nedostanú kvalitnejšie služby, povedal Radovan Ďurana z INESS pre Plus jeden deň dňa 14.2. 2012.
Rok 2012 bude ťažký, tvrdia odborníci. Jedným z dôvodov je aj to, že Slovensko sa zaviazalo do roku 2013 znížiť deficit verejných financií. Niektorí analytici tvrdia, že sa tak bude diať zvyšovaním príjmov štátneho rozpočtu, najmä daní. To by v praxi znamenalo menej na výplatnej páske a vyššie ceny.
Čaká nás po voľbách zvyšovanie daní a uťahovanie opaskov alebo sa dane dokonca znížia?„Momentálne je skôr výzvou nezvyšovať dane,“ myslí si Radovan Ďurana, analytik z Iness. Ak by sa podľa neho menej plytvalo vo výdavkoch verejnej správy, dane by sa nemuseli zvyšovať. „Zvyšovanie daní totiž znamená nižší čistý príjem, nižšie úspory, zhoršenie životnej úrovne,“ vysvetľuje Ďurana. „Na deficitnom hospodárení štátu je pritom nepríjemné to, že občania za vyššie dane nedostanú kvalitnejšie služby,“ dodáva
Žijeme nad pomery?
Podľa analytika sú vyššie dane oneskorenou platbou za život nad pomery, ktorý si teraz dopriavame. Problémom však podľa neho je, že hoci štát v rokoch 2008 – 2010 míňal viac, neprinieslo to hmatateľné zlepšenie kvality verejných služieb či efektívnejší sociálny systém.
Bolo by podľa neho riešením znížiť napríklad dane za potraviny, lieky, knihy či pohonné látky? „To závisí od toho, čo má byť cieľom znižovania. Ak je to nízka životná úroveň obyvateľstva, tak má zmysel znižovať spotrebné dane vrátane DPH. Iný cieľ by mohla byť snaha podporiť tvorbu pracovných miest, čomu by mohlo prospieť zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky, respektíve zníženie odvodového zaťaženia práce,“ vysvetľuje R. Ďurana.