Osudné odstupné

Odstupné je pokuta,   ktorú zaplatí zamestnávateľ zamestnancovi za vytvorenie pracovného miesta. Tento výrok platí vtedy, ak je odstupné vymáhané zákonom. Ak dôjde k výplate odstupného dobrovoľne, nie je to pokuta ale odmena zamestnancovi za lojálnosť či vykonanú prácu.

Osudné odstupné

Problém zákonného vymáhania odstupného spočíva v tom, že abstrahuje od skutočnosti, že aj medzi zamestnávateľmi a aj medzi zamestnancami sú obrovské rozdiely. Niektorí idú pre firmu/ zamestnanca obetovať dušu, niektorí proste na robotu, firmu, či zamestnancov kašlú. Keďže nevieme, ktorí zamestnanci sú tí šikovní, a ktorí zamestnávatelia sú tí ziskoví, dohoda o odstupnom by mala byť výhradne dobrovoľná, prípadne predmetom kolektívnej zmluvy. Ak to tak vo firme chcú, nech to tak majú, ak na to majú, a firma chce týmto spôsobom zamestnancov odmeniť.

Ale čo firmy, ktoré na to nemajú? Ktorých príjmy sú prísne závislé na predaji produkcie zamestnanca? Z čoho môže zamestnávateľ, ktorý hospodári na hranici, vyplatiť odstupné? Buď z vlastného, alebo pracovné miesto oficiálne nevytvorí vôbec. Zamestná na dohodu, živnosť, či na čierno, keď nesie riziko, že zákazky nebudú. A to je nepríjemná matematika pre všetkých nezamestnaných. Pre nich odstupné prinesie len pokles počtu novovytvorených pracovných miest.

Posledná novela Zákonníka práce zrušila súbeh výpovednej doby a odstupného. Zamestnávateľ sa mohol so zamestnancom dohodnúť, či si výpovednú dobu odpracuje 1, 2 alebo 3 mesiace, alebo zamestnávateľ vyplatí zamestnanca rovno (1, 2 alebo 3 platy), a pracovné miesto bude zrušené hneď. To dohodnúť znamená, že ak chcel zamestnanec odstupné, zamestnávateľ musel(!) dohodu – vyplatenie odstupného, akceptovať.

Z podstaty veci, uvedenej na začiatku je zrejmé, že odstupné je naďalej pokutou, povinnosťou zaplatiť bývalému zamestnancovi mzdu bez vykonania práce. Odborári to považujú za odmenu ale aj vankúš, ktorý má garantovať zamestnancovi prežitie, kým si nenájde novú prácu. Pre zamestnávateľov ide o čistý náklad, ale aj súčasný stav vnímajú pozitívnejšie ako súbeh, lebo za prvé je to lacnejšie, ako keby platili aj výpovednú dobu aj odstupné (pôvodne až 3+3), a pre niektorých je výhodnejšie zrušiť miesto hneď, ako ďalšie dva - tri mesiace ráno svietiť vo fabrike, kde sa nič nevyrába (náklady vyššie o prevádzku).

Z podstaty veci je rovnako zrejmé, že dĺžka rušeného pracovného pomeru nemení pokutu na oprávnenú platbu, podstata ostáva rovnaká, ale práve dĺžka hrá podstatnú rolu v rozhodovaní zamestnávateľa. Ak by sa odstupné vyplácalo až po 10 rokoch pracovného pomeru, ochota vytvoriť regulérne pracovné miesto bude vyššia. Ak by výsledkom „ľavizácie“ zákonníka práce malo byť len zavedenie súbehu odstupného s dostatočne dlhým odstupom (5 a viac rokov), zamestnávatelia aj nezamestnaní si môžu čiastočne odfúknuť. Ale ak k tomu pridáme iné návrhy z programového vyhlásenia ako opätovné zavedenie rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, či rýchlejšiu valorizáciu minimálnej mzdy, tak slovenské pracovné právo sa rýchlo presunie do kategórie málo flexibilných (podľa Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií dostala posledná novela Zákonník práce medzi tie flexibilnejšie v EÚ). Môžeme si to asi dovoliť, keď na vytvorenie 16 tisíc miest sa v rámci operačných programov na podporu zamestnanosti a konkurencieschopnosti chystáme minúť 295 mil. eur ( 18 440 eur na človeka).

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards