Sladká kvapka kaviárovej ľavici: Sága portugalského Dňa práce

Portugalsko je tradične ľavicová krajina. Od Karafiátovej revolúcie, v ktorej ľavica v roku 1974 odstránila fašistickú vládu Marcela Caetana, je v Portugalsku módne byť ľavičiarom a byť označovaný za socialistu. Ak potrebujete dôkaz, tak vo voľbách 2011 všetkých 6 parlamentných strán tvrdilo, že sú ľavicové, a všetky tri strany, ktoré podpísali Troika memorandum (PS, PSD and CDS-PP) maju sociálnosť alebo socialistickosť priamo v mene.

Apríl
V rámci príprav na Deň práce sa odbory spýtali všetkých dôležitých spoločností, či plánujú mať prvého mája otvorené. Keď distribučné spoločnosti odpovedali pozitívne, príslušné odbory zareagovali vyhlásením štrajku práve na ten deň. Taktiež rozbehli nízkorozpočtovú kampaň žiadajúcu spotrebiteľov, aby bojkotovali tieto obchody v prípade, že budú otvorené.

30. Apríl
Podľa portugalských zákonov musí každý zamestnanec pracujúci počas sviatku dostať dvojnásobný plat. Ale Pingo Doce (v preklade Sladká kvapka), najväčšia sieť supermarketov v Portugalsku, sa rozhodol spraviť viac a urobiť odvážny ťah. Podstata spočívala v 3 veciach:

1. Otvoriť obchody so zľavou 50% na všetky tovary pre všekých klientov, ktorí zaplatia viac ako 100 euro.
2. Zaplatiť nie dvojitú, ale trojitú mzdu, a ponúknuť deň plateného voľna pre každého zamestnanca ochotného   pracovať  na Deň práce.
3. Mať otvorené predajne až kým nebudú uspokojení všetci zákazníci a zabezpečiť potom zamestnancom večeru.

Tieto pravidlá boli komunikované všetkým obchodom 27. apríla, ale zverejnené boli až 30. Apríla, aby dosiahli maximálny efekt.

1. máj, ráno
Vďaka sociálnym sieťam sa správa šírila ako oheň. Pingo Doce ponúkal 50 %nú zľavu. Žiadny účet, žiadna karta, žiadne komplikácie, len pri odchode zaplatíš polovicu. Môžete si predstaviť aké úspešné to bolo v krajine ťažko zasiahnutej súčasnou ekonomickou krízou a v deň kedy nikto nemal nič špeciálne na práci. Zadajte do Google “confusao pingo doce” a nájdete niekoľko videí.

1. máj, popoludnie
Webové stránky a médiá okolo obeda priliali olej do ohňa. Titulky začali byť výpravné, objavili sa bitky, do niektorých obchodov museli zavolať políciu, obchody dopĺňali tovar extra rýchlo, sociálne mediá a blogy vreli obrázkami a videami. Televízie namiesto záberov z tradičných staromódnych manifestácií v centrách miest vysielali naživo zo supermarketov.

1. máj, noc
Odbory boli sklamané zo svojich osláv a volali po zásahu vlády. Príslušná ministerka – Cristas, žena z CDS/PP, strany ktorá je v rámci portugalského parlamentu skôr vpravo, sa ukázala ako socialistka – sľúbila, že prijme opatrenia proti ďalším podobným “neočakávaným” predajným akciám.

ASAE – štátna “autorita” pre ekonomické otázky – začala prešetrovať “podozrenie z dumpingu". Pingo Doce tvrdili, že všetko bolo zrealizované na pevných právnych základoch. Kaviárová ľavica v médiách a blogoch kritizovala davy zombíkov, ktoré sa podriadili svojim pudom a vyzdvihovali úbohých zamestnancov, ktorí “museli” pracovať v takých podmienkach.

2. máj
V novinách sa objavili titulky ako “Pingo Doce rozdrtilo odbory, komunistickú stranu a ľavicový blok”, “Pingo Doce 15 - 0 Odbory”, “1. máj – Deň práce alebo Deň spotrebiteľov”, “Trpkosladký 1. máj”, alebo “Tri obchody zatvorili po bitkách” (v Portugalsku nie je žiadna tradícia akcií typu Black Friday, čo určite tiež zohralo svoju rolu).

Mnoho ľudí ďakovalo Pingo Doce za odľahčenie ich májového rozpočtu a porozprávalo svoje osobné príbehy. IKEA a Ryanair spustili podobné 50% né kampane, ale bez veľkého úspechu. Ekonomický denník, ktorý pár dní predtým rozdával svoje denné vydanie (100%-ná zľava), ťažko kritizoval 50%-nú zľavu vo svojom editoriale.

2. máj – Ľavica
Socialistická strana požadovala od ASAE rýchle, ale dôsledné výsledky v súvislosti s podozrením na dumping. Extrémna ľavica v parlamente nazvala udalosť „ponížením pre zamestnancov aj spotrebiteľov“, ktoré bolo vykonané proti zákonu o konkurencii a požadovali prítomnosť dvoch ministrov v parlamente. Kaviároví ľavičiari na blogosfére pokračovali v ponosovaní sa na to, aký odporný bol Pingo Doce a aké mali v ten deň zamestnanci hrozné pracovné podmienky, a tvrdili, že spotrebitelia sú „polomŕtvi“, plaziaci sa za akciami a vyhladovaní, zbierajúci omrvinky kapitalizmu. Všetci ľavičiari akosi zabudli spomenúť zvýšenie kúpnej sily nižších tried, presne tých, ktoré najviac získali na tejto akcii.

3. máj
Líder portugalských reprezentantov Európskej ľudovej strany bol citovaný v denníkoch, keď povedal, že kampaň nebola “práve vhodná”, nie kvôli udalosti samotnej, ale kvôli zvolenému dňu; kritizoval aj nepripravenosť personálu (samozrejme, Pingo Doce neočakávalo takú veľkolepú odozvu). Niekoľko zamestnancov Pingo Doce sa vyjadrilo, že ich nikto nenútil pracovať – len dostali výborné podmienky za náročný pracovný deň a boli radi, že pomohli toľkým ľuďom v núdzi a zároveň zarobili 3 dňový plat navyše.

ASAE vzniesla obvinenia za dumpingové praktiky u troch produktov – ryža, olej a whisky. (ASAE nikdy predtým nezvládla urobiť komplexnú analýzu stoviek cien a účtovných postupov u množstva producentov za jediný deň). Neskôr bolo zverejnené, že Pingo Doce sa rozhodlo zaplatiť nie 200% platu ako prikazuje zákon, ani 300% ako sľúbili, ale 500% za „všetku tú prácu naviac“. Nielen to, ale zamestnanci, ktorí pracovali 1. mája, dostali navyše rovnakú 50%-nú zľavu počas celého týždňa, keďže kvôli práci nemohli využiť zľavu 1. mája a bolo by to nefér.

4. máj
Organizácia Pozorovateľ potravinárskych trhov, ktorá už predtým volala po silnejších reguláciách umožňujúcich vyrovnanie marží v celom zásobovacom reťazci (bez ohľadu na náklady), zverejnila informáciu, že distribučné spoločnosti majú na niektoré potravinárske produkty maržu vyššiu ako 50%. Ešte v ten istý deň Portugalská asociácia distribučných spoločností spochybnila štatistické základy tejto správy, na čo zatiaľ organizácia neodpovedala.

Líder príslušných odborov, Manuel Guerreiro, tvrdil, že vláda je “zodpovedná” za “cenovú vojnu” medzi Pingo Doce a Continente a žiadal ju o rýchlu reakciu, aby ochránila zamestnancov a spotrebiteľov od takýchto znížení ceny. “Všetky spoločnosti musia zostať”, pretože status quo “vytvára zamestnanosť” a ich existencia “ochraňuje práva spotrebiteľov”.
Odbory tiež žiadali povinné zatvorenie obchodov v nedeľu a cez sviatky, prísnejšie licencovanie, väčšiu transparentnosť zmlúv¹  a účtovníctva a lepšiu kontrolu vlády nad zásobami tovarov a predajom. Ako tieto opatrenia majú zabezpečiť lepšie spotrebiteľské práva, alebo ako vláda môže pomôcť lepšej kontrole vo verejne obchodovateľných firmách,nebolo špecifikované.

5. máj
Ľavicový blok požadoval tvrdšiu legislatívu na ukončenie “distribučného diktátorstva” a požadoval, aby Pingo Doce dával 50%-né zľavy na produkty s hrubými maržami 80% alebo 75% (áno, to by pri nákupnej cene 100 zmenilo predajnú cenu zo 180 na 90, a tým vytvorilo čistú negatívnu maržu a nedovolilo Pingo Doce zaplatiť za dopravu, uskladnenie, chladenie, nájmy, úroky, alebo ani mzdy, čím by sa vytvorila nezamestnanosť – ale Kaviárová ľavica je o „princípoch“, nie o „číslach“).

7. máj
Manuel Guerreiro, odborový predák, vzniesol skupinovú žalobu proti Pingo Doce za diskrimináciu ohľadne rozhodnutia dať 50%-nú zľavu len pre zamestnancov, ktorí pracovali 1. mája, tvrdiac, že to nerešpektuje práva zamestnancov, ktorí boli na dovolenke, alebo si zobrali voľno. To, že kolega s nárokom na zľavu mohol nakúpiť tovar pre ostatných kolegov, vôbec neskúmal.

Odbory napočítali cca 8-10 tisíc „diskriminovaných zamestnancov“ a povedali reportérom, že jeden z dôvodov pre hromadnú žalobu bol zoznam obsahujúci ich mená zverejnený v obchodoch. Označili ich všetkých ako „štrajkujúcich“, aj keď je celkom možné, že niektorí nepracovali len preto, že práve nemali službu.

9. máj
Alexandre Soares dos Santos, majiteľ empíria, z ktorého Pingo Doce predstavuje len 4%, poskytol rozhovor. Počas rozhovoru vyhlásil, že vedel o zľave vopred, ale nevedel presný dátum, a že rozsah toho čo sa udialo Pingo Doce ho prekvapilo – čo potvrdzuje aj nedostatočná pripravenosť obchodov obzvlášť ráno. Tvrdil tiež, že z neho robia obetného baránka kvôli tomu, aby zakryli nezáujem o prvomájové demonštrácie, čo považuje za nefér, keďže každý ich zamestnanec mohol pracovať ráno a popoludní ísť demonštrovať.

Vyjadril sa, že náklady na akciu nebude presúvať na svojich dodavateľov a že Pingo Doce ňou dosiahlo vytýčený cieľ – zvýšenie predaja a podielu na trhu (nie zisku). Povedal tiež, že je ochotný vzdať sa svojej mzdy a že by nikdy neprepustil žiadneho zamestnanca.

Dozvuky
Portugalský index cenných papierov zahŕňa banky, telekomunikácie, energie, stavebníctvo, diaľnice a distribúciu. Všetky tieto oblasti okrem distribúcie sú závislé na štáte tak v dopyte, ako aj v reguláciách. Pingo Doce je súčasťou spoločnosti Jerónimo Martins, ktorá je od štátu zďaleka najnezávislejšia: nielen že sú jej tržby prevažne od jednotlivcov, ale čoraz viac ich je od neportugalských jednotlivcov. Fakt, že skupina spustila PORDATA, službu poskytujúcu štatistické dáta zdarma a pre všetkých (na rozdiel od svojho štátneho náprotivku) ešte prilial olej do ohňa. Táto nezávislosť, otvorenosť a sloboda zjavne rozčuľuje Kaviárovú ľavicu už nejaký čas. Nasledujúce mesiace rozhodnú, či budúci 1. máj bude Sviatok práce, alebo Sviatok spotrebiteľov.

Portugalsko, ako väčšina latinských krajín, je silne opatrovateľský štát, kde ľavičiari vyhrali mediálnu diskusiu natoľko, že všetky parlamentné strany obraňujú intervencionalistické postupy s malými rozdielmi v hĺbke a sociálnych hodnotách, na ktorých sú postavené. Ale ako povedala Margaret Thatcherová, “Socializmus funguje len dovtedy, kým štátu nedojdú peniaze iných ľudí”a Portugalsko je teraz presne v tomto bode. Toto je príležitosť dokázať, že v ekonomike nie je pravda, že “Zdroje sú neobmedzené, potreby sú obmedzené a potrebujú stimuláciu”, ale skôr “Potreby sú neobmedzené, zdroje sú obmedzené a mali by byť použité tak efektívne, ako je to len možné”. A efektívne v zmysle teórie subjektívnej hodnoty, nie podľa marxistickej teórie hodnoty, t.j. so zameraním na spotrebiteľa, nie robotníka. Portugalsko je možno uprostred takejto zmeny. Vždy môžeme dúfať.

Ricardo Campelo de Magalhaes, IREF Fellow

pre INESS preložila Martina Forgáč

¹ V Portugalsku sú zmluvy obvykle len všeobecné dokumenty a dôležité detaily sú ponechané na ústne dohody, pretože pravidlá vlády sú príliš dotieravé, zaťažujúce a protichodné. Ľavica tiež tlačí na zavedenie legislatívy, ktorá by zaviedla tvrdé pravidlá písomnej formy a zverejňovania zmlúv v oblasti distribúcie. Ministerka poľnohospodárstva Cristas, vnímaná ako pozitívny partner, v tento deň zverejnila informáciu, že spolupracuje s Platformou pre monitoring vzťahov v poľnohospodárskej sieti – aby povzbudili „sebareguláciu“, vyplnili „legislatívne medzery“ a tým dosiahli „rovnováhu“ v sektore. Od júna by stránka Ministerstva mala ukazovať dáta o utváraní cien, odhaľujúce koľko ktorý účastník profituje, aby neskôr bolo možné prijať zákony na posilnenie „rovnováhy“.