Nesprávne nástroje na prácu

Centrálne banky vedia vytvoriť peniaze, ale len súkromný sektor vytvára blahobyt. Predstavte si, že ste šikovný chirurg špecializujúci sa na srdce a váš pacient potrebuje novú chlopňu, ale namiesto skalpelu ste na otvorenie hrudníka dostali lyžicu.

Nesprávne nástroje na prácu

Spoliehať sa na to, že Federálny rezervný fond (Fed) a Európska centrálna banka (ECB) vyriešia nedostatok nových pracovných miest, nebude oveľa efektívnejšie, ako dať chirurgovi do rúk lyžicu.

Centrálne banky ako sú Fed a ECB môžu spôsobiť vážne ekonomické problémy tým, že vytlačia priveľa alebo primálo peňazí. Nemôžu ale za rozpočtové problémy – príliš vysoké dane a výdavky – a ani ich nevedia vyliečiť. Začiatkom júna prezident Fed-u Ben S. Bernanke takmer priznal to, čo už mnohí vedia – že Fed už teraz veľa spraviť nemôže. “Federálne dane a výdavky by mali v maximálne možnej miere zvýšiť motiváciu pracovať a sporiť, povzbudiť investície do kvalifikácie zamestnancov, stimulovať tvorbu súkromného kapitálu, podnecovať výskum a vývoj, a poskytnúť potrebnú verejnú infraštruktúru,” povedal. Predseda ECB Mario Draghi povedal v podstate to isté politickým lídrom krajín eurozóny.

Politická trieda, aby zakryla vlastnú nezodpovednosť, sa snaží hodiť ekonomickú krízu na centrálne banky. Úlohou centrálnej banky je udržať stabilitu cien. Keď niekto od centrálnych bánk požaduje zabezpečiť aj ekonomický rast, plnú zamestnanosť a ešte aj ochranu spotrebiteľa, zlyhajú – pretože nemajú tie správne nástroje.

Keď vzniklo euro, členské krajiny sa zaviazali, že ich deficit nebude vyšší ako 3 percentá ich hrubého domáceho produktu (HDP). Bolo jasné, že vysoké a trvalé deficity by spôsobili, že pomer dlhu voči HDP by vzrástol na úroveň, keď by už deficit nemohol byť financovaný. Všetky hlavné európske ekonomiky teraz dosahujú deficit vyšší ako je ich miera ekonomického rastu, čo znamená, že sa pomer dlhu voči ich HDP neustále zvyšuje. To ale nedokáže zastaviť ECB. Len tí, ktorí ovládajú fiškálne páky jednotlivých vlád, môžu zastaviť deficit a zdá sa, že politické sily nie sú schopné dosiahnuť nevyhnutnú úroveň sebakontroly.

9. júna európski ministri financií odsúhlasili pôžičku 100 miliárd eur na záchranu španielskych bánk. Ak ale Španielsko a ostatné európske krajiny nedosiahnu vysoký rast, budú to peniaze vyhodené z okna. Aby štáty dosiahli vysoký rast, budú musieť výrazne znížiť výdavky na sociálne dávky, nepružné pravidlá pracovného trhu a kontraproduktívne regulácie. Ako pravdepodobné je niečo také? Francúzsko namiesto zvýšenia veku odchodu do dôchodku, ktoré je nevyhnutné na uzdravenie rozpočtu, tento mesiac dôchodkový vek znížilo. Kratší pracovný život znamená menší výkon a ekonomický rast, a z dlhodobého pohľadu aj nižšie daňové príjmy. A predsa Francúzi, spolu s ostatnými európskými národnými bankami, idú požičať peniaze, ktoré nemajú, na pokrytie pôžičiek poskytnutých španielskymi bankami na neproduktívne prímorské vilky.

Prezident Obama a jeho spojenci teraz tvrdia, že dôvodom pre spomalenie rastu pracovných miest v Spojených štátoch je to, že nebolo vytvorených dostatok nových pracovných miest vo “verejnom sektore”. Čo vytvára blahobyt – keď vláda zamestná ďalšieho byrokrata vytvárajúceho nové formuláre, ktoré musí vyplniť spoločnosť ťažiaca plyn, alebo keď plynárenská spoločnosť zamestná pracovníka, aby vyťažila viac plynu? Fed môže vytlačiť viac peňazí, a Kongres môže zvýšiť dane, aby mohol zamestnať ďalších vládnych úradníkov, ale ak ich “práca” zvyšuje náklady podnikov ako dôsledok ďalších regulácií alebo iných prekážok, podniky budú zamestnávať menej zamestnancov.  Ak noví vládni zamestnanci nerobia nič, čo skutočne zvyšuje životnú úroveň, sú len mŕtvou záťažou ekonomiky, ktorá znižuje množstvo peňazí, ktoré jednotlivci a podniky majú k dispozícii na vytvorenie reálneho blahobytu.

Učiteľ, ktorý učí deti čítať, vytvára skutočné dlhodobé bohatstvo. Byrokrat vo vzdelávaní, ktorý od učiteľov požaduje viac papierovačiek a tým zníži čas, ktorý učiteľ strávi so študentami, je ničiteľ bohatstva. Väčšina zo zvýšených výdavkov vo vzdelávaní bola použitá na vytvorenie miest ničiacich blahobyt, nie vytvárajúcich blahobyt. Zredukovanie vládnej zamestnanosti tým, že sa zrušia miesta ničiace bohatstvo, by bolo viac než vykompenzované vytvorením produktívnych miest v súkromnom sektore.

Keynesiáni radi rozprávajú o “multiplikátore” pracovných miest naštartovanom vyššími vládnymi výdavkami. Tento multiplikátor existuje iba v mysliach tých (ako je napríklad Paul Krugman z New York Times), ktorí nevidia realitu a empirické dôkazy – a vôbec nerozumejú ako verejný a súkromný sektor v skutočnosti fungujú. Slávny Obamov bilióndolárový stimul – tak ako predošlé programy s veľkými výdavkami – nevytvoril pracovné miesta, ktoré jeho zástancovia tvrdili, že vytvorí.

Zákon ponuky a dopytu sa nezmenil. Ak sa cena práce a kapitálu zníži, bude zamestnaných viac ľudí. Vláda môže zredukovať náklady na prácu a kapitál znížením daní a obmedzením deštruktívnych regulácií. Dopyt sa zvýši tým, že umožnia ľuďom ponechať si viac z ich vlastnej produkcie.

Centrálne banky majú nástroje na vytvorenie peňazí – ale nie bohatstva – znížením hodnoty súkromných úspor, ktoré sú zmenšené v dôsledku inflácie a nízkych alebo negatívnych úrokových sadzieb.

Väčšina vládnych aktivít blahobyt ničí, ale väčšina aktivít súkromného sektora blahobyt zvyšuje.

Richard W. Rahn je senior člen Cato Inštitútu a predseda Inštitútu pre globálny ekonomický rast. Pôvodný článok vyšiel vo Washington Times dňa 11.6. 2012.

Pre INESS preložila Martina Forgáč.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards