Konsolidácia verejných financií po slovensky

Slovenský parlament nedávno schválil vládou navrhnuté opatrenia na stabilizáciu verejných financií. Cieľom je dostať ich deficit v budúcom roku pod 3% HDP, k čomu nás zaväzuje členstvo v eurozóne.

Snaha o skresanie deficitu na prijateľnú úroveň je rozhodne pozitívna a toto úsilie treba oceniť, aj keď  čiastočne vyplýva z tlaku európskych inštitúcií. Problémom však ostáva spôsob, akým sa vláda konsolidáciu rozhodla dosiahnuť.

V časoch konsolidácie si vláda obvykle stanoví pomer očakávaného prínosu opatrení na príjmovej a výdavkovej strane, ktoré majú spolu priniesť potrebnú sumu. Minister financií Peter Kažimír preto v apríli oznámil, že na výdavkovej strane plánuje ušetriť tretinu celkového objemu prostriedkov. Dalo by sa povedať, že vzhľadom k pravidelným správam o nevýhodných štátnych nákupoch či zlatých padákoch pre odchádzajúcich politických nominantov, mohol byť stanovený cieľ aj ambícioznejší. Štát by totiž dokázal nemalé prostriedky ušetriť aj poctivým auditom svojho fungovania a odstránením neefektívnosti.

Realita schválených konsolidačných opatrení však prekonala všetky očakávania:

 
Zo schválených opatrení teda vyplýva, že z vyše 300 miliónovej konsolidácie plánovanej na tento rok sú všetky len na príjmovej strane. Vláda bude šetriť účtovne, konsolidáciu budú platiť len firmy a daňoví poplatníci.

Pozitívne to zatiaľ nevyzerá ani na budúci rok. K schváleným opatreniam vláda plánuje pridať zvýšenie dane z príjmu, pričom jediným šetrením na výdavkovej strane je zatiaľ obmedzenie maximálnej výmery podpory v nezamestnanosti výškou priemernej mzdy (dnes sa niektorým poberateľom vypláca vyše 1000 eur mesačne v čistom). V návrhu rozpočtu je ešte zmienka o viazaní výdavkov, ale tie sú zatiaľ rezervované na priority a nie na znižovanie deficitu.

Zlý signál do budúcnosti

Konsolidácia na výdavkovej strane tak tvorí len zlomky percenta celkovej sumy. Takýto prístup vysiela negatívny signál všetkým platiteľom daní aj potenciálnym investorom. Vláda totiž dane zvyšuje čisto z toho dôvodu, že vidí priestor na vyšší výber (vysokopríjmoví zamestnanci a firmy), ich platiteľom ale neponúka žiadne nové alebo kvalitnejšie služby (napr. pri zvýšení dane za registráciu motorového vozidla).

Zlepšovať celkovú bilanciu verejných financií čisto zvyšovaním príjmov sa nedá robiť donekonečna. S rastúcou (de)motiváciou daňoví poplatníci totiž hľadajú nové spôsoby, ako sa plateniu daní vyhýbať, v krajnom prípade aj presunom do šedej ekonomiky. Investori naopak môžu hľadať pre seba atraktívnejšie prostredie, ktoré sa im v iných krajinách snažia vytvoriť. Spomeňme napríklad 10% daň z príjmu právnických osôb v Maďarsku alebo plánované zníženie sadzby tejto dane vo Švédsku.

Premiér Fico nedávno vyhlásil, že vláda zaplatí za konsolidačné snahy politickú daň. Tento názor môže byť pravdivý, bude to však vina najmä zlého nastavenia konsolidačných opatrení. Vláda sa totiž nerozhodla šetriť na sebe, nepriznala plytvanie v dávkach a transferoch, ale súčasný neefektívne nastavený systém verejnej správy nechá zaplatiť daňových poplatníkov bez nádeje a indícií na rozumné reformy.