Ficovi sa nepáči cenotvorba (SME)

Podľa Juraja Karpiša z INESS sa s nástupom
Ficovej vlády sa snaha o cenovú reguláciu zintenzívnila. Najlepším spôsobom
regulácie cien je však podľa neho tlak zo strany súčasných a možných výrobcov,
ktorí hocikedy môžu vstúpiť na daný trh, povedal pre SME 11.1. 2008.

Predseda vlády chce, aby ministerstvo financií ešte raz
preskúmalo cenovú reguláciu. Počiatkov rezort v správe, ktorú predložil do
vlády, totiž tvrdil, že je dostatočná.

BRATISLAVA. Po tom, čo premiér prirovnal marže obchodníkov k trhu s bielym
mäsom, je presvedčený, že cenoví regulátori nevyužívajú dostatočne svoje
právomoci. Preto ich treba prebudiť „z krásneho spánku“, tvrdí premiér.
Ministerstvo financií má preto ešte raz preskúmať, či súčasné nastavenie
cenovej politiky u nás je dostatočné.

Počiatkovo ministerstvo v návrhu Koncepcie cenovej politiky, ktorý vláda
schválila, napísal, že súčasné pôsobenie jednotlivých orgánov štátnej správy v
oblasti cien „je zo strany oslovených subjektov vnímané ako dostatočné“.

Zároveň sa v správe uvádza, že korekcie trhu zo strany štátu sú síce možné a
niekedy žiaduce, musia však byť systémové, a nie účelové.

Hovorca rezortu financií Miroslav Šmál novú úlohu rezortu vysvetlil tak, že
majú zistiť, či štát má dostatok právomocí v cenotvorbe, či sa dostatočne
využívajú a či by sa mohli ešte rozšíriť. „Teoreticky je možný aj zásah do
cenotvorby, no len v rámci možností, keďže regulácia zo strany EÚ je prísne
kontrolovaná,“ povedal Šmál.

Ficova hra pred eurom

Politológ Samuel Abrahám pripustil, že premiérove výroky o cenách sa dajú
chápať v súvislosti s blížiacim sa termínom zavedenia eura: „Je jasné, že po
zavedení eura príde k určitému napätiu, podobne ako sa to deje v Slovinsku. No
toto je najhorší spôsob, ako túto debatu začať.“

Bývalý poradca ministra financií Richard Sulík súhlasí s názorom premiéra,
že tam, kde sú monopoly, treba ceny regulovať a kompetentné orgány by mohli byť
prísnejšie. Ide napríklad o ceny plynu alebo elektriny. Sulík ako príklad
uviedol, že s rastom cien komodít na svetových trhoch sa dosť výrazne zvyšujú
aj zisky niektorých korporácií. „To je v tom, že cenová regulácia tu zlyháva.“

S nástupom Ficovej vlády sa snaha o
cenovú reguláciu zintenzívnila. „Príkladom je tlak vlády na cenotvorbu v
energetike, hoci existuje samostatný regulačný úrad, či posledné aktivity
namierené proti slobodnej cenotvorbe obchodných reťazcov,“ pripomenul Juraj
Karpiš z inštitútu INESS.

Reguláciou sa neudržia dlhodobo nízke ceny

Politickým tlakom na regulačné úrady môže síce vláda podľa Róberta Kičinu z
Podnikateľskej aliancie Slovenska dosiahnuť krátkodobo nižšie ceny. No o to s
vyšším rastom treba rátať v budúcnosti, aby sa ceny dostali opäť na optimálnu
úroveň, ktorá nebude ohrozovať chod a investície regulovaných podnikov. „Pokiaľ
má pán premiér lepších odborníkov, ktorí na základe svojej odbornosti vedia
kvalitnejšie regulovať ceny, treba ich dosadiť do regulačných úradov,“ povedal.

Štát má podľa Violy Kromerovej zo Slovenského živnostenského zväzu
mechanizmy, ako kontrolovať ceny, no nemal by to robiť trestaním niekoho ex
post. Pripomenula, že každá regulácia prináša aj korupciu.

Funkcia ceny

Podľa ekonomickej teórie je cena suma, ktorej sa musí niekto vzdať, aby
mohol získať nejaký statok alebo službu. No zároveň hovorí o ich vzácnosti.
Vyššia cena signalizuje nedostatok tovaru a motivuje firmy viac vyrábať. Ľudí
zase k tomu, aby menej plytvali. Umelý zásah do ceny vedie k zníženiu výroby a
nedostatku tovaru.

Najlepším spôsobom regulácie cien je tlak zo strany súčasných a možných
výrobcov, ktorí hocikedy môžu vstúpiť na daný trh.

SME, 11.
1. 2008 | Marianna Onuferová