Kríza zomlela ďalšiu vládu. V Litve vyhrala ľavica (eTrend)

Inštitút INESS tvrdí, že sa kabinet sústredil predovšetkým na zvýšenie daní, napríklad firmy začali platiť namiesto 15-percentnej sadzby 20-percentnú a dočasne sa zvýšila aj DPH, informoval eTrend dňa 15.10. 2012.

Litovskí voliči tiež odmietli vybudovanie novej jadrovej elektrárne

Nedeľnú prvú časť litovských parlamentných volieb podľa odhadov vyhrala ľavicová opozícia. Obe hlavné ľavicové strany získali podľa litovskej televízie spolu takmer 40 percent hlasov, zatiaľ čo doteraz vládny Vlastenecký zväz premiéra Andriusa Kubiliusa dostal necelých 15 percent hlasov

Strana práce získala po sčítaní viac ako 90 percent okrskov 20,52 percenta a jej pravdepodobný koaličný partner – sociálna demokracia – 18,69 percenta. Stredopravicový Vlastenecký zväz má 14,48 percenta.

Vláda A. Kubiliusa zaviedla počas krízy tvrdé opatrenia. Inštitút INESS tvrdí, že sa kabinet sústredil predovšetkým na zvýšenie daní, napríklad firmy začali platiť namiesto 15-percentnej sadzby 20-percentnú a dočasne sa zvýšila aj DPH. Konzervatívci však týmto spôsobom podľa INESS nezískali príjmy, ktoré očakávali. Zároveň sa šetrilo na platoch i dôchodkoch.

Tvrdá konsolidácia a drahý plyn

Litovská ekonomika najprv klesla o takmer 15 percent, minulý rok si už naopak pripísala jeden z najrýchlejších rastov v EÚ – 5,9 percenta. Podarilo sa tiež zlepšiť hospodárenie a stlačiť rozpočtový schodok. Podľa analytikov však už zotavenie pre vládu prišlo príliš neskoro.

Ďalším problémom sa navyše stali ceny plynu, ktorý dodáva ruský Gazprom. Litovská vláda sa obrátila na štokholmský arbitrážny súd s obvinením, že ruský gigant drží ceny plynu od roku 2004 umelo vysoko. Litva je od dodávok ruského plynu úplne závislá, A. Kubilius sa snažil o väčšiu energetickú samostatnosť.

Víťaznú Stranu práce vedie charizmatický milionár ruského pôvodu Viktor Uspaskich, ktorého litovského orgány v minulosti podozrievali z daňových únikov a na istý čas sa stiahol do Ruska. Neskôr mu zas pomohla poslanecká imunita.

Druhí v poradí sociálni demokrati už prostredníctvom svojho lídra Algirdasa Butkevičiusa podľa agentúry Reuters oznámili, že chcú dodržať vládou plánovaný deficit verejných financií na budúci rok stanovený na 2,5 percenta HDP.

Litovský parlament má 141 miest a v nedeľu sa pomerným spôsobom rozhodovalo o 70 kreslách. Zostávajúcich 71 poslancov sa bude voliť o dva týždne v 71 jednomandátových volebných obvodoch väčšinovým spôsobom. Predpovede analytikov sa zhodujú, že na výsledkoch sa veľa nezmení.

Jadro odmietli

Litovskí voliči sa v súbežnom referende zároveň vyslovili proti vybudovaniu novej jadrovej elektrárne. Podľa portálu Delfi o tom svedčia už takmer úplné súčty odovzdaných hlasov. Za využitie jadra sa vyslovilo necelých 34 percent hlasujúcich, 63 hlasovalo proti. Na referende sa zúčastnilo vyše 51 percent oprávnených voličov.

V Litve za sovietskej éry fungovala Ignalinská jadrová elektráreň, ktorú však úrady s ohľadom na nízke bezpečnostné štandardy a výzvu Európskej únie pred tromi rokmi uzavreli. Zvažovaná náhrada má znížiť vysokú závislosť pobaltských štátov od ruských energetických surovín. Nová elektráreň sa plánovala pri meste Visaginas na východe krajiny v areáli zakonzervovanej Ignalinskej elekrárne.

Litovské úrady označujú referendum za „konzultatívne“, pretože jeho výsledky nie sú pre vládu záväzné. Novú jadrovú elektráreň chce Litva na svojom území vybudovať spoločne s Estónskom a Lotyšskom. Strategickým investorom tohto projektu, ktorého hodnota dosahuje šesť miliárd dolárov, má byť japonská spoločnosť Hitachi. Počítalo sa s tým, že elektráreň by mala byť spustená medzi rokmi 2020 a 2022.

eTrend, 15.10. 2012