Pozrite sa, prečo vaše deti nepúšťajú do škôl (TVNoviny.sk)

Podľa Radovana Ďuranu z INESS sa výrazne plytvá v samotnom školstve. Ako povedal pre TVNoviny.sk dňa 23.10. 2012, pri pohľade na to, aký podiel peňazí smeruje na vzdelávanie z balíka, ktorý reálne štát vyberie na daniach či odvodoch,  patríme medzi mimoriadne štedrých podporovateľov škôl.

Pozrite sa, prečo vaše deti nepúšťajú do škôl (TVNoviny.sk)

Ak podľa porovnaní dávame na školstvo malý podiel z našich peňazí, niekam musíme dávať priveľa.

Učitelia sú nespokojní s platmi a chystajú ďalší štrajk, počas ktorého deti možno opäť nevpustia do škôl.

Dôvodom chystaného štrajku je i to, že na školstvo ide podľa medzinárodných porovnaní z verejných peňazí príliš malý podiel peňazí.

Ak dávame primálo na vzdelávanie, logicky sa vynára otázka, kam posielame priveľa?

V krátkom období sa objavili dva názory, že nadhodnotený môže byť sektor bezpečnosti, teda napríklad polícia.

Zaznieva však aj tvrdenie, že učitelia doplácajú na neporiadok v, v školstve kde plytvá zdrojmi.

Miliardy eur

Na vzdelávanie by malo v tomto roku smerovať 2,43 miliardy eur cez rozpočet ministerstva školstva a ďalšie milióny eur cez zdroje miest a obcí prevádzkujúcich materské školy.

Pri predpokladanom tohtoročnom hrubom domácom produkte by išlo zhruba o štyri percentá HDP.

Švédsko, ktoré neraz zvykne byť označované za vzor v prístupe ku školstvu, podľa niektorých odhadov prispieva do tejto oblasti takmer ôsmimi percentami z hrubého domáceho produktu.

Mohlo by to byť napríklad preto, že Švédi "lejú" menej peňazí do bezpečnosti. A neplatí to len o Švédsku, ale aj o mnohých iných krajinách.

Bývalý tajomník ministra školstva Eugena Jurzycu Marián Zachar vypočítal, že práve oblasť bezpečnosti je na Slovensku podporovaná viac, než je v Európe bežné.

Čiastočne by tento predpoklad mohol potvrdzovať aj pohľad na počet policajtov.

Vo Švédsku s 9,5 miliónmi obyvateľov bolo v roku 2007 podľa Eurostatu necelých 17 900 "police officers", Slovensko s 5,4 miliónmi obyvateľov ich malo až 14 100 (reálne máme policajtov viac než 20-tisíc, učiteľov základných a stredných škôl asi 63-tisíc a ďalších asi 10-tisíc učí na vysokých školách).

Zachar síce nepotvrdil, že by sme mali priveľa policajtov, ale na svojich zisteniach trvá. „Každopádne je pravda, že podľa Eurostatu sme na verejný poriadok a bezpečnosť dali v roku 2010 väčší podiel z HDP, než bol priemer EÚ,“ poznamenal pre TVNOVINY.sk.

“Peniaze sú, akurát vláda na školstve šetrí a dáva neadekvátne veľa peňazí do iných oblastí – konkrétne do zdravotníctva a polícii,“ vyjadril sa vo svojom blogu na e-trende otvorenejšie Stanislav Boledovič, ktorý sa taktiež opiera o niektoré dostupné štatistiky.

Čo na to ministerstvá?

Ministerstvo školstva je v ukazovaní prstom na vinníka, ktorý učiteľov oberá o peniaze, opatrné. Peňazí by síce privítalo viac, ale odkiaľ majú pochádzať, vraj nie je jeho starosťou.

„Ministerstvu školstva neprináleží posudzovať výšku finančných prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti v ostatných rezortoch,“ odpísal hovorca Michal Kaliňák.

Ministerstvo vnútra neodmietlo, že by sme mali viac policajtov než v iných štátoch. Sú však vraj využívaní v rôznejších situáciách.

"Slovenskí policajti majú širšie postavené úlohy ako iné krajiny – napr. v oblastiach trestného konania alebo správnych agend, železničnej polície, ochrany ústavných činiteľov," reagovalo.

Všetko naopak

Analytik z pravicového inštitútu INESS Radovan Ďurana však celý problém vidí inak. Podľa neho sa výrazne plytvá v samotnom školstve.

Výšku HDP nepovažuje za vhodný ukazovateľ pre Slovensko.

Pri pohľade na to, aký podiel peňazí smeruje na vzdelávanie z balíka, ktorý reálne štát vyberie na daniach či odvodoch,  patríme podľa Ďuranu medzi mimoriadne štedrých podporovateľov škôl.

Kým EÚ v priemere poskytovala v roku 2010 na vzdelávanie zo spomínaných zdrojov 13,8 percenta, Slovensko až 15,8 percenta.

Aj Boledovič vidí v školstve rezervy.

Veľavravné je i to, že v krajine je až okolo 650 škôl, ktoré majú nanajvyš 50 žiakov. A každá potrebuje svoju budovu, riaditeľa či upratovačku.

Miro Grman

TVNoviny.sk, 23.10. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards