Banky prispejú štátu na daniach najviac (Hospodárske noviny)

Ako povedal Radovan Ďurana z INESS dňa 30.10. 2012 pre Hospodárske noviny, veľkú časť slovenskej dane z príjmu platia firmy s medzinárodnými aktivitami či zahraničnými vlastníkmi. Vyššia daň pritom zhoršuje návratnosť investícií a aby si ju udržali, prispôsobia tomu správanie. Na jednej strane znížením samotného zisku presunom nákladov v rámci firmy, na druhej strane môže ísť o zníženie rozsahu aktivít s cieľom ponechať len tie najvýnosnejšie.

Štát ukázal, ktoré firmy na budúci rok najviac doplatia na zvýšenie daní z 19 na 23 percent.

Štát prvýkrát ukázal, ktoré firmy na budúci rok najviac doplatia na zvýšenie daní z 19 na 23 percent. HN získali z Inštitútu finančnej politiky čísla, z ktorých vyplýva, že nové sadzby najviac ukroja zo ziskov bankového sektora. Na celkových výnosoch štátu z firemných daní sa podieľajú viac ako desatinou. Len na daniach si tak môžu pri nezmenených ziskoch priplatiť až 37 miliónov eur.

Napríklad VÚB banka podľa hovorkyne Aleny Walterovej príde o milióny eur. Spolu so Slovenskou sporiteľnou a Tatrabankou patrila vlani medzi najziskovejšie finančné domy.

V „rebríčku“ najväčších platcov dane sú hneď za bankami energetici a veľkoobchod. Hoci tieto tri sektory predstavujú len šesť percent slovenských firiem, do daňového balíka prispejú až tretinou sumy. Distibútor liečiv, firmy Pharmos, sa preto pripravujú napríklad na škrty a obmedzenia investícií. „Je to ďalší tlak na firmy, ktoré sa snažia zamestnať ľudí,“ konštatoval ekonóm spoločnosti Marián Gurina.

Keďže najväčšie energetické firmy podliehajú regulácii, premietnutie vyšších daní do cien sa nedá očakávať. Zdražovanie vo veľkoobchode zas zrejme stopne slabý dopyt.

Výnimkou spomedzi najväčších prispievateľov sú banky. Podľa Maroša Ovčárika z portálu Finančná hitparáda totiž majú finančné domy viacero možností, ako si ušlé zisky nahradiť. Medzi nimi je napríklad zvyšovanie poplatkov, ale tiež aj hýbanie s úrokmi. V praxi by tak mohli stúpnuť úroky na úveroch a klesnúť na vkladoch. „Úvery sú len jedna z možných kompenzácií. Či to zasiahne úvery plošne, je na rozhodnutí každej banky. Jedna môže zvýšiť úroky pre rizikovejších klientov, iná zas pre inú časť klientely,“ dodal Ovčarik.

Najviac zaplačú zadlžení

Ostatné firmy tiež majú niekoľko možností, ako znížiť negatívne dosahy vyšších daní. Jednou z nich je optimalizácia, časť firiem si môže preniesť sídlo spoločnosti do zahraničia. Okrem toho si však treba podľa analytika INESS Radovana Ďuranu uvedomiť aj fakt, že veľkú časť slovenskej dane z príjmu platia firmy s medzinárodnými aktivitami či zahraničnými vlastníkmi. Vyššia daň pritom zhoršuje návratnosť investícií a aby si ju udržali, prispôsobia tomu podľa Ďuranu správanie. „Na jednej strane znížením samotného zisku presunom nákladov v rámci firmy, na druhej strane môže ísť o zníženie rozsahu aktivít s cieľom ponechať len tie najvýnosnejšie.“

Menšie firmy čakajú ťažké časy

Iný scenár však môže čakať výrazne zadlžené firmy. „Zníženie kladných peňažných tokov môže firmám spôsobiť menšie problémy pri splácaní krátkodobého dlhu,“ konštatoval analytik NextFinance Martin Prokop s tým, že zvýšenie daní však nie je dôvodom na bankroty firiem.

Väčšie firmy však dokážu podľa analytika ČSOB Mareka Gabriša na nejaký čas napríklad preniesť časť vyšších nákladov na dodávateľov.

Menšie firmy však túto možnosť nemajú, preto ich zvýšenie daní zasiahne zrejme plnou silou. Okrem toho budú podľa Prokopa postihnuté firmy, ktoré plánovali investovať. Ak sa rozhodnú zostať pri plánovaných investíciách, budú sa musieť viac zadlžiť. „Ale investície môžu aj zrušiť, čo sa hneď negatívne podpíše na zamestnanosti.“

Marcela Šimková

Hospodárske noviny, 30.10. 2012