Daň od SDKÚ by znevýhodnila platby kartou (Pravda)

V prípade jej zvýšenia o 100 percent z 0,1 na 0,2 percenta asi ťažko možno očakávať ľudí v uliciach. Keby sa zvyšovala daň z príjmu z 19 na 38 percent, situácia by asi bola iná. Preto táto daň v sebe nesie potenciál ľahkého zneužitia na ďalšie zvyšovanie daňového zaťaženia, vysvetľoval Richard Ďurana z INESS dňa 7.11. 2012 pre denník Pravda. 

Dosiaľ vládu kritizovali pre zvyšovanie daní, teraz vyššie zdanenie sami navrhujú. Opozičná pravicová SDKÚ navrhuje, aby z každej platby kartou v obchode či prevodu peňazí z bankového účtu, odvádzali nielen podnikateľské subjekty, ale aj bežní ľudia 0,1 percenta z každej transakcie.

Znamená to, že ak by bežná rodina platila za nákup v obchode 60 eur, štátu by odviedla ešte šesť centov navyše. Poslanec Ľudovít Kaník (SDKÚ), jeden z navrhovateľov tejto dane z obratu, tvrdí, že výmenou za to by mali byť nižšie dane z príjmu a 15–percentná daň z pridanej hodnoty.

Ekonómovia však návrhu vyčítajú, že výpadok štátnych príjmov zo zníženia daní sa novou daňou nevykryje. Ani samotný predkladateľ návrhu Ľudovít Kaník (SDKU) prepočty a dosahy opatrenia zatiaľ vyčíslené nemá. Napriek tomu predpokladá, že štát získa z dane ročne do rozpočtu zhruba dve až tri miliardy eur.

"Reálne výnosy by nedosiahli odhady, keďže jednotlivé subjekty by sa začali v rámci svojich možností vyhýbať bezhotovostným transakciám na Slovensku. Krajina má navyše pomerne veľkú sivú ekonomiku a daň z finančných transakcií by občanov a malých podnikateľov motivovala k využívaniu hotovostných platieb," hovorí ekonóm Tomáš Dudáš z Paneurópskej vysokej školy.

Napríklad Ivan Švejna (Most– Híd) na margo návrhu opozičného kolegu odkázal, že ide proti filozofi i pravicovej politiky. "Daň z obratu poškodí práve podnikateľov, ktorí vo veľkom využívajú bezhotovostný styk," hovorí Švejna.

Kaník však oponuje, že sa to najviac dotkne inštitúcií, v ktorých sa kapitál obracia rýchlo, malí a strední podnikatelia a zamestnanci na tom podľa neho získajú.

"Títo podnikatelia predsa neoperujú s obrovským kapitálom, tých sa to výrazne nedotkne. Ak sa zníži daň z príjmu, aj plat bežného zamestnanca bude vyšší. Takisto zníženie DPH znamená tlak na úpravu cien tovarov smerom dole. V konečnom dôsledku život ľuďom zlacnie. V prípade, že na to bude priestor, škrtneme aj niektoré odvody, napríklad zdravotné," domnieva sa Kaník.

Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Richard Ďurana upozorňuje na riziko, že veľký objem transakcií umožní politikom novú daň nastaviť na relatívne nízku úroveň. "V prípade jej zvýšenia o 100 percent z 0,1 na 0,2 percenta asi ťažko možno očakávať ľudí v uliciach. Keby sa zvyšovala daň z príjmu z 19 na 38 percent, situácia by asi bola iná. Preto táto daň v sebe nesie potenciál ľahkého zneužitia na ďalšie zvyšovanie daňového zaťaženia," hovorí Ďurana.

S novou daňou nesúhlasia nielen opoziční partneri, ale aj samotní poslanci vnútri strany. "Chceme, aby nás odlišovalo od súčasnej vlády práve to, že my cestou zvyšovania daní nepôjdeme. Transakčná daň na všetky platby nie je rozumným riešením, toto opatrenie bude mať podľa môjho názoru negatívny dopad na hospodársky rast krajiny, určite ho nepodporím," hovorí podpredseda SDKÚ pre ekonomiku Ivan Štefanec.

Výber takejto dane by bol podľa Kaníka jednoduchý a neznamená veľké administratívne zaťaženie. "Daň by vyberali banky cez svoje softvéry a odtiaľ by to išlo rovno do štátnej kasy. Na konci roka by občan dostal výpis, koľko zaplatil a o to by sa mu znížil daňový základ z príjmu," hovorí Kaník.

Podobnú daň, s ktorou doteraz súhlasilo 11 európskych krajín vrátane Slovenska, navrhuje aj Brusel. Nová daň sa má však týkať len obchodov medzi bankami, finančných derivátov a operácií na peňažnom a devízovom trhu, keď banka obchoduje vo vlastnom mene. Transakčná daň dostala aj prívlastok daň Robina Hooda, v našich končinách Jánošíkova daň. Jej zámerom je totiž získať viac peňazí na protikrízové opatrenia od bánk a menej zo škrtania štátnych výdavkov na čo najviac doplácajú chudobní. Podobnú daň zaviedlo Švédsko ešte v roku 1984, ktoré ju muselo v roku 1991 zrušiť.

Z dane totiž štát očakával výnos na úrovni 1,5 miliardy švédskych korún, výsledkom bol 30–násobne menší zisk. Dôvodom je prirodzená reakcia finančných inštitúcií, ktoré sa presunuli do iných krajín s cieľom vyhnúť sa plateniu. Do roku 1990 sa do Londýna presunulo až 50 percent všetkého obchodovania so švédskymi aktívami.

"Pri návrhu zdaniť všetky platby kartou takisto hrozí, že penzijné fondy presunú náklady tejto dane na svojich zákazníkov prostredníctvom zvýšených poplatkov," hovorí Michal Valentík, hlavný investičný stratég Generali PPF Invest.

Politológ Tomáš Koziak z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika považuje programový návrh strany za reakciu na štýl Ficovej populistickej politiky, ktorá na voličov zaberá. Smer tvrdenia o populizme dlhodobo odmieta.

"V SDKÚ začali otázkou Rómov, teraz prešli na radikálne zníženie daní. Chcú osloviť väčšiu skupinu ľudí ako doteraz. Využívajú na to spôsoby, s ktorými bola vo voľbách úspešná terajšia vládna strana," dodáva Koziak. Upozorňuje však na odlišnosť voličskej základne.

"SDKÚ bola dlhodobo známa tým, že prichádzala s koncepčnými, prepracovanými riešeniami ekonomických otázok. Strana sa vždy hrdila ekonomickými expertmi. Teraz ide odbornosť bokom, snažia sa populizmom odlepiť v prieskumoch voličských preferencií od hranice zvoliteľnosti," konštatuje Koziak.

Lenka Buchláková

Pravda, 7.11. 2012