2013: Sociálna demokracia proti chudobným

Rok 2012 bol v politicko-ekonomickom priestore na Slovensku pomerne bohatý. Zažili sme kauzu Gorila a demonštrácie, ktoré zamiešali karty v predvolebnom období. Dočkali sme sa predčasných volieb, ktoré umožnili zostaviť vládu jednej strany s pohodlnou parlamentnou väčšinou.

Zvyšok roka krajina žila najmä konsolidáciou verejných financií, ku ktorej vláda pristúpila kvôli vysokému deficitu. Problém sa rozhodla riešiť najmä zvýšením príjmov verejnej správy prostredníctvom vyšších daní a odvodov. Zamýšľaným cieľom zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia bolo jeho zameranie na firmy a obyvateľov s vyššími príjmami. Realita je však taká, že týmito opatreniami vláda poškodí najmä nízkopríjmové skupiny. Pripravme sa na rok 2013.

Vyššie odvody a dane

Zrekapitulujme si hlavné daňovo-odvodové zvýšenia platné od budúceho roku.

Vláda pristúpila k zvýšeniu zdravotných odvodov a odvodov do Sociálnej poisťovne. V praxi k tomu dôjde zvýšením maximálnych vymeriavacích základov (VZ), z ktorých sa tieto odvody počítajú. VZ je v zásade zhodný s výškou príjmu zamestnanca, z ktorého sa počíta zákonom stanovený odvod. VZ rastie spolu s výškou mzdy, kým nedosiahne hranicu zákonom stanoveného maximálneho VZ, a teda maximálneho odvodu. Z príjmu nad maximálnym VZ sa už odvod na dané poistenie (resp. do fondu) neodvádza.

V nasledujúcej tabuľke uvádzame zmeny v maximálnych VZ zamestnancov od nového roku:

Z tabuľky vyplýva, že zvýšením stropov sa výrazne predraží najmä zamestnávanie vysokopríjmových zamestnancov, ktorí platili odvody maximálne zo 4-násobku priemernej mzdy. Takýto krok je v rozpore s dlhodobo proklamovaným cieľom prakticky všetkých vlád, že zo Slovenska nechcú mať len montážnu dieľňu západných korporácií, ale majú záujem na podpore investícií vytvárajúcich pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou. Zatiaľ čo náklady firmy na pracovníka s hrubou mzdou 1000 eur ostanú po novom roku nezmenené, zamestnanec s hrubou mzdou 4000 eur bude od nového roku firmu stáť o 380 eur viac.

Zjednotenie vymeriavacích základov na 5-násobok priemernej mzdy tak zasiahne zamestnancov, ktorí zarábajú viac ako 1179 eur v hrubom mesačne, teda 12% všetkých zamestnancov. 1179 eur je totiž suma 1,5-násobku priemernej hrubej mzdy, ktorá doteraz predstavovala maximálny VZ pre nemocenské a garančné poistenie.

Od začiatku budúceho roku sa tiež ruší jednotná sadzba dane z príjmu fyzických osôb a zavedú sa dve. Do príjmu 3246 eur bude platiť dnešná 19% sadzba dane, nad touto hranicou sa príjem bude zdaňovať vyššou, 25% sadzbou. Toto opatrenie sa dotkne rádovo 20-tisíc zamestnancov. Vážnejšie dôsledky  na podnikateľský sektor na Slovensku však bude mať zvýšenie dane z príjmu právnických osôb z 19% na 23%.

Pri zvyšovaní daňovo-odvodového zaťaženia nemožno opomenúť živnostníkov. Týmto sa od nového roku obmedzia paušálne výdavky v maximálnej mesačnej výške 420 eur. Minimálny vymeriavací základ stúpne zo 44,2% na 50% priemernej mzdy. Zmení sa tiež spôsob výpočtu základu pre výpočet odvodov, čo bude rovnako znamenať reálne zvýšenie odvodov.

Dôsledky pre nízkopríjmové skupiny

Vláda deklaruje, že zvýšenie daní a odvodov sa dotkne najmä tých majetnejších. Vyššie opísané opatrenia tak na prvý pohľad vyzerajú. Všetky opatrenia však prinesú negatívne nezamýšľané dôsledky. Zvýšenie odvodov zvýši náklady zamestnávateľov na svojich zamestnancov. Ostane im tak menej zdrojov na zamestnávanie nových ľudí vrátane nížších príjmových skupín. Tieto sú vzhľadom k svojej nízkej kvalifikácii menej konkurencieschopné na trhu práce, budú tak viac poškodené menšou ponukou práce.

Negatívny trend ešte zosilnie zvýšením korporátnej dane z príjmu na 23%. V krízových časoch, keď majú firmy problém udržať sa v plusových číslach, toto zvýšenie vytváraniu nových pracovných miest rozhodne nepomôže. Firma, ktorá operuje s 2-4% maržami môže kvôli rastu dane z príjmu zatvoriť prevádzku.

Verejnosť si nie celkom uvedomuje tieto súvislosti. Podnikatelia nepodnikajú na základe výšky zisku, ale na základe návratnosti kapitálu (pomer zisku a kapitálu). Hoci firma môže ostať zisková, pokles zisku môže znamenať pokles návratnosti kapitálu pod prijateľnú úroveň, čo investora prijme vytiahnuť kapitál a zhodnocovať ho inde (napr. kúpou zlata).

Odvody na dohody

Medzi opatrenia, ktoré poškodia nízkopríjmové skupiny najviac, patrí zavedenie odvodov pri práci na dohodu. Pomocou tohto inštitútu si totiž na Slovensku privyrába okolo pol milióna ľudí, často práve z nižších príjmových skupín. V súčasnosti sú dohodári oslobodení od odvodovej povinnosti, zamestnávateľ má povinnosť odviesť odvod do Sociálnej poisťovne v celkovej výške 1,05%.

Po novom však budú dohodári pre účely platenia sociálnych a zdravotných odvodov považovaní za zamestnancov. Dohodári s pravidelným príjmom tak budú platiť odvody vo výške 13,4% zo mzdy (dnes neodvádzajú nič), ich zamestnávateľ bude odvádzať 35,2% (namiesto dnešných 1,05%).

Takéto zvýšenie odvodov má pre inštitút práce na dohodu takmer likvidačný charakter a poškodí širokú skupinu ľudí, ktorí si dohodami privyrábajú. Môžeme očakávať veľký pokles vo využívaní práce na dohodu a tiež presun časti dohodárov do šedej ekonomiky. Po kritike vláda upustila od tohto opatrenia pre príjmy z dohody do určitej výšky u študentov (155 eur mesačne) a evidovaných nezamestnaných (146 eur mesačne).

Zvýšenie minimálnej mzdy a novela Zákonníka práce

Ľudia s nižšou kvalifikáciou majú obmedzenú schopnosť konkurovať na trhu práce vzdelanejšej pracovnej sile. Jednou z možností ich konkurencie je preto nižšia cena ich práce. Túto možnosť štát obmedzuje vysokým odvodovým zaťažením. Zvýšením minimálnej mzdy od nového roku na 337,7 eur vláda obmedzí možnosť zamestnania ľudí s nižšou produktivitou.

Pomôcť nízkopríjmovým skupinám k práci a k vyššej čistej mzde by pomohlo skôr zníženie odvodov nízkopríjmovým zamestnancom spolu so zrušením minimálnej mzdy. Štat totiž prostredníctvom odvodov odčerpáva tretinu z ceny práce aj zamestnancom s nízkymi mzdami. Vysoké odvody predražujú ich zamestnávanie a znižujú ich čisté príjmy. Nižšie odvody a zrušenie minimálnej mzdy by tak zvýšilo čistý príjem aj možnosti uplatnenia ľudí s nízkou kvalifikáciou.

Novela Zákonníka práce prinesie silnejšie postavenie odborov (platené voľno na výkon funkcie a zrušenie povinnosti preukazovania reprezentatívnosti odborov) a znovuzavedie nároku na súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Zvýšenie nákladov na prepúšťanie znamená, že niektoré firmy v záujme šetrenia prepúšťajú už tento rok. Vyššie náklady prepúšťania však prinesú najmä nižšiu ochotu zamestnávať. Pri takmer 14% nezamestnanosti so stúpajúcim výhľadom by sa vláda pritom mala zamerať najmä na ľahšiu tvorbu pracovných miest.

Zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia teda pocítia ľudia s vyššími príjmami najmä na výplatných páskach, firmy a živnostníci na svojich ziskoch. Nižšie príjmové skupiny však konsolidáciu verejných financií zvyšovaním daní pocítia najmä pri prepúšťaní, hľadaní novej práce, a pri snahe o zabezpečenie dodatočného príjmu prostredníctvom práce na dohodu. Celkovým zhoršením podnikateľského prostredia totiž obmedzujeme tvorbu pracovných miest a kráčame v ústrety vyššej nezamestnanosti.