Prognózy rastu HDP: 4% na večné časy?

Plánovanie rozpočtu verejnej správy na ďalšie roky vychádza z odhadu reálneho rastu HDP v budúcich rokoch. Vo východiskách rozpočtu na roky 2013-2015 sa napríklad počíta s tým, že ekonomika po tohtoročnom predpokladanom raste 2,5% v budúcom roku mierne spomalí (2,1%), v rokoch 2014 a 2015 sa však už vráti k pomerne vyššiemu rastu (3,5% resp. 3,6%).

Odhady sa robia prostredníctvom makroekonomických modelov s presnosťou na desatiny percenta, čo im dodáva punc serióznosti. Obdobným spôsobom sa prognózuje aj inflácia. Aká je však v skutočnosti presnosť týchto odhadov na Slovensku, a v Európe? Sú makroekonomickí prognostici presnejší ako jednoduché naivné modely vychádzajúce z elementárnych predpokladov? Je rozumné na základe týchto odhadov predpokladať rast príjmov (resp. zvyšovať výdavky) štátneho rozpočtu?

Štúdia ECB

Analýze presnosti prognóz budúceho vývoja HDP a inflácie sa venovala štúdia zverejnená v júli pod záštitou Európskej centrálnej banky. V štúdii zozbierali odhady expertov zaoberajúcich sa prognózami rastu HDP a inflácie a porovnávali ich s benchmarkami, teda primitívnymi modelmi, pomocou ktorých autori spravili vlastné odhady vývoja na základe dát dostupných v čase prognózy. Experti pri svojich prognózach prisudzovali svojim odhadom aj pravdepodobnosť, s ktorou nastanú. Odhady ECB zbiera od roku 1999 na štvrťročnej báze.

Paradoxne bol najväčším konkurentom analytikov pri odhade HDP práve najprimitívnejší model - tento prisúdil každému zvažovanému očakávaniu rovnakú pravdepobobnosť (ak teda zvažujeme rast v rozsahu od mínus 0,5% do plus 4,5%, každému pol-percentnému intervalu prisúdime pravdepodobnosť udalosti 10%). Ďalší benchmark vyplýval z normálneho rozdelenia Gaussovej krivky. Posledný benchmark má zostavené pradepodobnostné rozdelenie na základe distribúcie odhadov daných analytikov.

Výsledky štúdie nedopadli pre prognostikov nijak slávne – 75% z nich síce pri predpovedaní HDP v jednoročnom horizonte porazilo najpresnejší benchmark, v dvojročnom horizonte však už najprimitívnejší benchmark odhadoval rast HDP lepšie, ako ktorýkoľvek analytik. Pri predpovedaní inflácie len 10% expertov porazilo najpresnejší benchmark.

Chronické nadhodnocovanie

Spravodajský server českých Hospodářských novin zverejnil analýzu, v ktorej odhalil, že od roku 2006 boli všetky prognózy českého ministerstva financií príliš optimistické (nadhodnocovali rast HDP). Česká národní banka si viedla o čosi lepšie, nadhodnocovala 80% prognóz.

Ťažko si predstaviť, že k nadhodnocovaniu prognóz štátnymi inštitúciami prichádza len kvôli štatistickým chýbam. Vyšší odhad totiž umožňuje štátu, ktorý prognostikov zamestnáva, plánovať vyšší rast príjmov a teda aj vyšší rast výdavkov. Rovnako takéto prognózy môžu byť nástrojom na budovanie „dôvery“ a optimizmu, keď majú navodiť dojem, že stagnácia ekonomiky sa čoskoro skončí a vrátime sa k predkrízovým rastom. Túto taktiku pravdepodobne používa Európska komisia v prípade Grécka od začiatku krízy, pričom táto krajina sa ocitne v recesii už neuveriteľný piaty rok po sebe.

Obavy o vývoj v budúcom roku vyjadrujú nielen bankoví analytici, ale už aj slovenské ministerstvo financií. Odhady sa však stále pohybujú v plusových číslach, nad scenárom z roku 2009, keď došlo k 5% prepadu ekonomiky, sa reálne neuvažuje. Podobne, ako sa o takomto prepade neuvažovalo koncom roku 2008.

Aj napriek všeobecnému znižovaniu očakávaní pozitívneho vývoja však Európska komisia prognózuje v budúcom roku pokles rastu HDP len 3 krajinám z 27 členských štátov EÚ (jednou z krajín s očakávaným poklesom je aj Slovensko). Vsadili by si na tento scenár samotní prognostici?

Ako je to u nás?

Prognózami rastu HDP a predpokladanej inflácie sa dlhodobo venuje Inštitút finančnej politiky (IFP) pod  Ministerstvom financií SR. Tento nedávno zverejnil vlastnú štúdiu o presnosti svojich makroekonomických prognóz. Niektoré závery nie sú veľmi prekvapivé:

„Prognózy sú presnejšie pri krátkodobých odhadoch na bežný rok, no s časom sa ich chybovosť zvyšuje.“

Kuriozitou sú však odhady inflácie, ktoré sú podľa IFP presnejšie na 2 až 3 roky dopredu, ako na budúci rok. Ak teda odhad inflácie na rok 2013 zapracovaním tohtoročných údajov do modelu minuloročnej dlhodobej prognózy skôr vychýlime od skutočnosti, svedčí to o tom, že predpovedať infláciu je značne problematické aj s 12 mesačným predstihom.

Z výsledkov analýzy IFP vyplýva, že prognózy rastu HDP sú v krátkodobom horizonte skôr podhodnotené, z dlhodobého nadhodnotené. V prípade inflácie sú tieto závery opačné (krátkodobé prognózy nadhodnotené, dlhodobé podhodnotené). Výsledky však deformuje rok 2009, v ktorom sa slovenská ekonomika ocitla v recesii.

Presnosti slovenských prognóz HDP

INESS zozbieral dáta prognóz HDP a inflácie ministerstva financií a NBS od roku 2003 a spravil ich vlastnú analýzu. Slovenské prognózy treba vnímať v kontexte vývoja našej ekonomiky od začiatku nového storočia.

Ekonomika sa najprv reformami postavila na nohy, čo sa v kombinácii s prílevom investícií po vstupe do EÚ prejavilo vyšším tempom rastu. Nezanedbateľný vplyv však malo aj prehrievanie ekonomiky spôsobené expanzívnou monetárnou a fiškálnou politikou. Pre účely analýzy preto nazvime roky 2003-2007 obdobím boomu.

Po prevalení európskej dlhovej krízy sme sa nevyhli problémom ani na Slovensku. Rast veľmi rýchlo vystriedala recesia v roku 2009. Následky dlhovej krízy a neistý vývoj sa odrážajú aj v dnešnom raste HDP, ktorý sa síce pohybuje v kladných číslach, zďaleka však nedosahuje predkrízové hodnoty (neisté obdobie).

Ako si teda s týmto vývojom poradili prognózy IFP ministerstva financií a NBS?

Z grafu vyplýva, že vývoj rastu počas boomu bol vo všeobecnosti podceňovaný. Je však zarážajúce, akým spôsobom prognózy zlyhali pri následnom prepade do recesie. Odhadmi na rok 2009 sa venujeme zvlášť nižšie. Prognózy totiž boli v určitom období nadhodnotené aj o 10% oproti skutočného rastu. Takéto nepresnosti majú potom vplyv na odhad deficitu verejných financií, ktoré nezodpovedajú budúcej realite.

O čosi presnejšie sú prognózy obdobia neistoty. Tie však má v dvojročnom horizonte IFP tendenciu nadhodnocovať. V posledných rokoch sme tiež svedkami pomerne malých rozdielov v medziročnom raste HDP (2010 – 4,4%; 2011 – 3,2%; 2012 – približne 2,5%). Vzhľadom k neistému budúcemu vývoju tak môže IFP ukázať svoje kvality na budúcoročnej prognóze.

Priemery štandardných odchýlok predpovedí NBS a IFP v období 2005 až 2011 na ďalšie roky odhaľujú, že predpovede rastu HDP z dieľne IFP sú o trochu presnejšie (snažili sme sa vybrať predikcie zverejnené oboma inštitúciami približne v rovnakom čase). Rozdiely v presnosti sú však takmer zanedbateľné:

Až na malé rozdiely majú predikcie NBS podobnú tendenciu ako prognózy MF SR. Počas boomu bol rast podceňovaný, pred recesiou v roku 2009 značne nadhodnotený. Od roku 2010 sú prognózy rastu NBS pomerne presné, dvojročné však opäť nadhodnotené.

Zaujímavosťou je, že o viac ako jeden percentuálny bod sa môže prognóza líšiť od reality aj na konci daného roka. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že predpovedať rast malej otvorenej ekonomiky je ťažšie ako veľkej. Zmena jedného ekonomického faktora totiž môže pohnúť celým HDP (napr. pokles dopytu v zahraničí). To je aj prípad Slovenska, kde zväčšenie alebo zmenšenie produkcie niekoľkých väčších fabrík ovplyvňuje celkový rast HDP v danom roku.

V prognózach tiež badať faktor atraktora v podobe 4% rastu HDP. Rast vo výške 4% by sme mohli v slovenských reáliách považovať za vytúžený rast, pri ktorom ekonomika tvorí nové pracovné miesta, HDP na obyvateľa postupne dobieha našich západných susedov, a ktorý by mohol byť dlhodobo udržateľný (tj. pri ktorom nedochádza k prehrievaniu ekonomiky). Tým sa dá vysvetliť, prečo bol rast v období boomu skôr podhodnotený (skutočné rasty boli nad 4% úrovňou atraktora), a v neistých časoch nadhodnotený (skutočný rast sa drží pod úrovňou 4%).

Recesia v roku 2009

Najkritickejším rokom z pohľadu odhadov a zároveň aj z hľadiska vývoja verejných financií bol rok 2009. Pre štatisticky väčšiu vzorku sme doňho zahrnuli aj odhady šiestich slovenských bánk, ktoré svoje odhady rastu HDP na mesačnej báze oznamujú Národnej banke.

Všetky odhady v nasledujúcom grafe sa týkajú prognózy rastu HDP na rok 2009 v danom období. Stĺpce reprezentujú rozdelenie odhadov v danom čase. Plocha stĺpca určuje podiel odhadov pripadajúcich na daný interval (celková plocha stĺpcov sa teda rovná 1, resp. 100%). Najoptimistickejšie odhady pochádzajú z 2. a 3. štvrťroku roka 2008 (1. obrázok). V 4. štvrťroku upravili svoje prognózy mierne smerom nadol (2. obrázok). V 1. štvrťroku 2009 opäť znížili odhad rastu (3. obrázok), tento sa však v drvivej väčšine prípadov pohyboval v kladných číslach. Vážnosť prepadu ekonomiky správne odhadli až v 2. štvrťroku 2009 (4. obrázok). Modrým pásikom je v grafe zaznačený odhad, ktorý mala v danom čase NBS a ministerstvo financií:

Prognózy rastu HDP bánk na rok 2009 teda boli o čosi presnejšie ako prognózy štátnych inštitúcií. Ponúka sa preto otázka, či sú štátne inštitúcie menej ochotné pripustiť zhoršený vývoj, aj keď je pravdepodobný. Odpoveď nebude jednoduchá a môže kombinovať viacero faktorov, napríklad neochota prognózovať poklesy môže byť prejavom snahy nezhoršovať už zlú náladu v ekonomike, neschopnosť (nemožnosť) modelovať ekonomický rast, uvažovať môžeme aj o tlaku exekutívy, ktorej sa nechce prijímať nepopulárne opatrenia na konsolidáciu verejných financií.

Zároveň treba dodať, že ekónomia má stále väčšie problémy s popísaním a predpovedaním ekonomickej reality. Svet sa vyvíja stále rýchlejšie a je čoraz komplexnejší. V posledných dekádach došlo k veľkým zmenám vo finančnom sektore, pribudol vplyv IT sektora, ktorý priniesol nové technológie ovplyvňujúce výrobu a obchod, svet sa zglobalizoval, je omnoho dynamickejší. Ekonomika sa tak stáva pre zastaralé makroekonomické modely čoraz neuchopiteľnejšou.

Odhady bánk síce boli o čosi konzervatívnejšie (resp. nižšie), faktom však ostáva, že koncom roku 2008 každá zo sledovaných inštitúcií (šesť bánk, NBS, MF SR) očakávala rast HDP v roku 2009 minimálne 3%. Vážnosť situácie si sledované inštitúcie uvedomili až v polovici roku 2009. Slovensko nakoniec zaznamenalo reálny prepad HDP o 4,9%.

Záver

Aj keď sú na Slovensku prognózy rastu HDP zo strany IFP a NBS presnejšie ako jednoduché naivné modely založené čisto na kopírovaní vývoja rastu za posledné dva roky, prudké zhoršenie vývoja ekonomiky naše inštitúcie nie sú schopné predpovedať ani s 12 mesačným predstihom.

Opierať sa pri plánovaní rastu príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu čisto o prognózy rastu HDP je preto značne rizikové. Tieto môžu mať informatívny charakter, vláda by však pri odhade vývoja budúcich príjmov mala vždy vychádzať z konzervatívnejších odhadov. Je totiž určite prijateľnejšie skončiť s miernym prebytkom (ktorý by v dnešných podmienkach znamenal skôr menší medziročný deficit) ako s obrovským výpadkom vo verejných financiách.

Ako sme uviedli vyššie, vývoj dlhodobého horizontu v neistých časoch majú štátne inštitúcie tendenciu značne nadhodnocovať. Makroekonomické prognostické modely tiež zjavne nevedia predpovedať prudké zhoršenie vývoja ekonomiky. Z tohto dôvodu by mala mať vláda vypracovaný krízový scenár pre nečakaný výpadok verejných príjmov, aby sa nezopakoval scenár z roku 2009.

Inšpiráciu by sme mohli nájsť v návrhu litovského free-market inštitútu, ktorý si v roku 2010 čiastočne osvojila aj litovská vláda. Inštitút navrhol stanoviť prioritizáciu výdavkov verejnej správy. Najvyššiu prioritu by mohlo mať napríklad školstvo, zdravotníctvo, a starobné dôchodky. V prípade kritického poklesu príjmov by však automaticky kleslo financovanie infraštruktúrnych projektov. Ak štát nemá prostriedky na to, aby financoval všetky oblasti verejnej správy v súčasnej výške, mal by ohodnotiť jednotlivé výdavkové položky podľa ich dôležitosti.

Za zváženie by stálo aj zavedenie zásady konzervatívneho rozpočtovania, keď by vláda musela pripraviť rozpočet na základe nižšieho rastu HDP (napríklad o 3%), ako je prognóza Ministerstva financií. V čase vysokých deficitov a miery zadlženia krajiny by táto zásada viedla skôr k nižším deficitom, ako nečakane prebytkovým rozpočtom.

Vzhľadom k negatívnym výhľadom minister financií Kažimír opatrne spomenul podobnosti s rokom 2009. Rozpočet už teraz ráta v budúcom roku s výpadkom 250 miliónov pri raste 2,1%, čo pohltí väčšinu rezervy, ktorú vláda v rozpočte vyčlenila na zhoršený ekonomický vývoj. Vypracovanie krízového scenára je preto namieste. V prípade naplnenia pesimistických odhadov súvisiacich s európskou dlhovou krízou sa nám totiž môže čoskoro zísť.