Kvóty dávajú aj nad limit (SME)

Systém emisných povoleniek nemusí vôbec viesť k naplneniu cieľa, povedal pre SME dňa 25.1. 2008 Radovan Ďurana z INESS. Pre mnohé firmy sú povolenky len zdrojom zisku, čo vypovedá o chýbajúcej logike obchodovania s CO2.

Ministerstvo životného prostredia malo informácie, podľa
ktorých mohlo prideľovať kvóty spravodlivo.

BRATISLAVA. Rozdeľovanie kvót by malo obchodníka s emisnými povolenkami z
firmy Menert Miroslava Wöllnera fungovať podľa jasných vypočítateľných
pravidiel, ktoré musia byť schválené Európskou komisiou.

Prvé rozdeľovanie v roku 2005, keď sa rozdeľovali povolenky na tri roky,
bolo podľa neho nejasné a mohlo sa stať, že prevádzky dostali viac, ako
potrebovali. Dnes je podľa neho prepočet oveľa presnejší a ministerstvo malo z
čoho vychádzať. „Preto ak ste dostali vtedy nejaké emisie len tak a v roku 2008
vám z nich uberú, budete ako podnikateľ kričať, že ich máte málo,“ povedal.

Analytik INESS Radovana Ďurana
pochybuje vôbec o užitočnosti systému povoleniek. Pochybuje o tom, že
20-percentné zníženia emisií CO2 povedie k svojmu cieľu a či to vlastne možno
merať.

Praxi vyčíta aj slabú spoluprácu
ministerstiev hospodárstva a životného prostredia. Tie by sa totiž mali dopĺňať
v tom, ako vnímajú fungovanie firiem.

To, že ministerstvo životného
prostredia bolo k podnikom pri rozdeľovaní kvót štedré, vysvetľuje Ďurana tým,
že pre mnohé podniky sú povolenky zdroj zisku. „Celé to vypovedá o logike
obchodovania s CO2,“ povedal. Ministerstvo životného prostredia by malo byť
podľa neho prvé, čo povie 'nechajte rezervu na efektívnejšie technológie'.

SME, 25. 1. 2008 | (du)