Na ostrove Kungsholmen, na ktorom je postavené švédske hlavné mesto Štokholm, funguje niečo, čo niektorí považujú za budúcnosť National Health Service (britský štátny systém zdravotnej starostlivosti) pod vládou Davida Camerona: St Göran, šesťpodlažná nemocnica z červených tehál, ktorá vytvára zisk liečením pacientov pre štát.

 

Dekorovaná menom jej korporátneho správcu, Capio, a  nie menom štátu, ktorý ju postavil, nemocnica je po desaťročia znakom protrhovej škandinávskej politiky, ktorá je vo veľkej miere obdivovaná koalíciou vo Westminstri.

 

Napriek svojej reputácii ako krajiny, ktorá uplatňuje ľavicovú utópiu, Švédsko je momentálne laboratóriom pre pravicový radikalizmus. Za posledných 15 rokov zaviedla do vzdelávacieho systému spoločná koalícia liberálov a konzervatívcov na zisk zamerané bezplatné školy, zosekala systém sociálneho zabezpečenia, aby splatila deficit a sprivatizovala veľkú časť zdravotných služieb. 

 

Ich úspech im závidí pravica v Británii. Napriek predpovediam o záhube, švédska ekonomika naďalej rastie a jej pro–biznisová koalícia vládne nepretržite už od roku 2006. Pri posledných voľbách bola po prvý krát od vojny znovuzvolená stredo–pravá vláda po uplynutí jej celého riadneho funkčného obdobia. 

 

Tak ako sa štát zoštíhlil, súkromný sektor sa rozšíril. Göran Dahlgren, bývalý vedúci zamestnanec na švédskom ministerstve zdravotníctva a hosťujúci profesor na Univerzite v Liverpoole hovorí, že „momentálne sú takmer všetky sociálne služby zabezpečované private equity firmami“. 

 

Čiastočne aj vďaka outsourcingu zo strany štátu, švédsky private equity sektor zaznamenal najväčší rast v Európe vzhľadom na veľkosť ekonomiky, s dohodnutými obchodmi v minulom roku v hodnote takmer 3 mld. libier. Kľúčom k tomuto prvenstvu bolo umožnenie vstupu súkromných firiem na trh zdravotníctva, umožnenie konkurencie v priestore, ktorý bol dovtedy jedným z najsocialistickejších zdravotníckych systémov na svete.

 

Objavili sa lekárske reťazce s komerčným pozadím: pacienti môžu navštíviť všeobecného lekára v centre, ktorého kontrahuje Capio, byť poslaní k lekárovi do komunitnej kliniky, ktorého zamestnávateľom je Capio a ak je ich zdravotný stav závažný, lieči ich konzultujúci lekár v nemocničnej posteli v St Göran, ktorej prevádzkovateľom je Capio. Za každú návštevu pacienta je Capio, vlastnená investormi so sídlom v Londýne a v Štokholme, platená peniazmi švédskych daňových poplatníkov.

 

Firemné prevádzky vo Švédsku majú momentálne 4 500 zamestnancov, s obratom okolo 500 miliónov libier. Britská vláda pozorne monitoruje úspechy Capio odkedy prevzali St Göran v roku 2000. Dnes je vo Švédsku 6 súkromných nemocníc financovaných švédskymi daňovými poplatníkmi, okolo 8 % z celkového počtu.

 

V Británii koalícia napodobuje tento prístup. Circle, podporovaný súkromným kapitálom, prevádzkuje nemocnicu Hinchingbrooke v Cambridge. Serco, spoločnosť ktorá je aj v indexe FTSE 100, pokukuje po nemocnici George Eliot v Nuneaton a dve nemocnice môžu byť sprivatizované na juhu Londýna v dôsledku bankrotu.

 

Dahlgren hovorí: „Rozdiel medzi Švédskom a Anglickom je v tom, že privatizácia nemocnice prichádzala do úvahy iba v prípade, že ste mali veľké finančné problémy. Nemocnica St. Göran bola považovaná za jednu z najlepšie hospodáriacich, keď ju predávali.

 

Vedúci manažéri z Capia hovoria, že jednoducho urobili z najlepšieho ešte lepšie. Hovoria, že sa zameriavajú na zlepšenie štandardov, argumentujúc, že len získaním väčšieho počtu pacientov a lepším manažovaním nákladov môžu v zdravotníctve zarobiť peniaze.

 

Počas hodinu trvajúcej prezentácie pre Guardian výkonná riaditeľka nemocnice St Göran, Britta Wallgren, rozpráva o tom, že 310 lôžková nemocnica, obsluhujúca 430 000 ľudí, predstihuje štátnu konkurenciu doma ako aj mimo krajiny.

Vraví, že v prípade pohotovosti sa dostane pacient ku lekárovi v priebehu pol hodiny, zatiaľ čo na pohotovosť sa v prípade NHS čaká až do 4 hodín „Prebrali sme oddelenie pohotovosti, ktoré ošetrilo 35 000 pacientov ročne a dnes liečime 75 000 pacientov“, pokračuje Wallgren. „Ako počet ošetrení narastá a zároveň máme rastúce množstvo staršej populácie, tak musíme zlepšovať naše výkony.

 

Capio zdôrazňuje, že St Göran dosahuje nízke úrovne nozokomiálnych infekcií (získaných v nemocnici) a prieskumy medzi pacientmi zaznamenávajú vysoké úrovne spokojnosti. Prinieslo to taktiež rast produktivity z roka na rok, teda niečo, čo štát nemôže dosiahnuť. Thomas Berglund, prezident Capio vraví, že „motív zisku v oblasti zdravotnej starostlivosti funguje“ a firmy prosperujú vďaka kapitalizmu a nie vďaka altruizmu.

 

Dodáva: „Práve sme vyhrali právo viesť nemocnicu ďalej a budeme musieť redukovať náklady o 120 miliónov švédskych korún (11,2 miliónov £) behom 10 rokov. Toto náš zisk zníži pokiaľ nebudeme pokračovať v redukcii nákladov.

 

Pri rušnom vstupe do nemocnice sa švédski pacienti zdajú byť rezignovaní nad koncom štátneho vlastníctva v zdravotníctve, voľakedy základného kameňa štedrého švédskeho sociálneho systému.

 

„Ja som z tých Švédov, ktorí nesúhlasia s tým, že by mali existovať súkromné nemocnice,“ hovorí Christina Rigert, 62, ktorá pracovala ako správkyňa v nemocnici, ale dala z princípu výpoveď, keď bola nemocnica sprivatizovaná pred desaťročím.

 

Teraz ako pacientka po operácii žalúdku, vraví: „Skúsenosť bola veľmi dobrá. Nemala som žiadne sťažnosti. Čakala som kratšie ako v iných nemocniciach.. Stále si myslím, že by nemali byť súkromné nemocnice vo Švédsku, ale deje sa to.“

 

Od roku 2010 majú právo súkromné spoločnosti zakladať rozsiahle služby na spôsob všeobecného lekára kdekoľvek v krajine a byť platení za dané služby peniazmi daňovníkov. Firmy v priebehu 2 rokov založili 200 zdravotníckych zariadení, hoci kritici poukazujú, že väčšina bola v bohatších mestských častiach.

 

Dahlgren hovorí, že nerovnosti sa zväčšujú, dodávajúc, že zákon je „vo svojej podstate antidemokratický“. Vysvetľuje, že Švédsko má dlhú históriu miestnych samospráv, ktoré rozhodovali, kde by mali sídliť všeobecní lekári, aby zabezpečili, že chudobné alebo dedinské oblasti nebudú znevýhodnené. 

 

„Miestne rady dnes nemôžu ani určiť počet komerčných poskytovateľov, ktorí by boli financovaní pomocou daní, nie to ešte určiť kde by sa mali tieto služby nachádzať,“ vraví. Toto je dnes určené súkromnými poskytovateľmi na základe ziskovosti a nie na základe zdravotných potrieb pre tieto z daní financované služby. Je to významne antidemokratické.“

 

Existujú výrazné rozdiely medzi Švédskom a Britániou. Švédska politická kultúra je oveľa viac konsenzuálna ako britská a silne zameraná na ľudí, ktorý majú na výber, kde dostanú zdravotnú starostlivosť.

 

Ľavicové vlády vo Švédsku, ktoré viedli krajinu po dobu 65 rokov za posledných 80 rokov, podporovali pre pacienta možnosť výberu z nemocníc, ktoré vlastnil štát. Skutočný šok nastal, keď v 90 rokoch stredo – pravé vlády začali argumentovať, že aby pacientova voľba fungovala,  je potrebná v zdravotníctve konkurencia a privatizácia.

 

Sociálni demokrati, hlavná švédska opozičná strana, sa vzdali myšlienky opätovného zoštátnenia zdravotných zariadení a namiesto toho tvrdia, že zisk by mal byť obmedzený a kvalita starostlivosti by sa mala prísnejšie regulovať. Na tvrdý odpor sa obmedzili len krajne ľavicové strany, Švédi sa tak pravdepodobne dočkajú ďalších zmien. 

 

V Štokholme sa z najznámejšieho zdravotníckeho centra v krajine, Karolinskej univerzitnej nemocnice, premiestni viac ako 500 postelí a dané služby budú umiestnené v súkromných komunitných zariadeniach, Takáto politika by takmer istotne v Anglicku viedla ku demonštráciám.

 

Zástancovia trhu argumentujú, že súkromné spoločnosti môžu zvýšiť spokojnosť pacienta pri znížených nákladoch a rozšíriť dostupnosť v čase, keď si to štát nemôže dovoliť. Tento názor bol napadnutý minulý rok, keď výskumný inštitút zaoberajúci sa podnikaním, Centrum pre podnikové a politické štúdiá, skúmal privatizáciu verejných služieb vo Švédsku a prišiel k záveru, že daná politika nepriniesla žiadny rozdiel v produktivite služieb. Akademický autor správy, ktorý stál za týmito zisteniami, odstúpil po verejnej kritike.

 

Takisto sa vyskytli škandály, ktoré pozostávali z tvrdení o šokujúcom zaobchádzaní s niektorými pacientmi. Minulý rok štokholmská mestská rada, ktorá zabezpečuje kontrolu zdravotnej starostlivosti pre pätinu švédskej populácie, odstúpila od kontraktu sú súkromnou spoločnosťou po tom, čo personál v nemocnici bol údajne inštruovaný, aby vážil nohavice starších ľudí slúžiace pri inkontinencii, aby videli, či sú plné alebo ich môžu naďalej používať.

 

Stig Nyman, kresťanskodemokratický člen rady, kľúčový pri zavádzaní protrhovej zdravotnej politiky posledných 20 rokov, stále verí, že súkromné podnikanie je nevyhnutné.

 

Pri káve a sušienkach v jeho modernej kancelárii uprostred neoklasických stĺpov z 19. storočia v budove mestskej rady, Nyman odmieta obvinenia zo zlého zaobchádzania. „Máme stovky zmlúv so súkromnými firmami. V tomto prípade novinári našli 5 alebo 6 chýb. Nejde tu o nič veľké.

 

„V zdravotníctve zvyšujú súkromné spoločnosti štandardy. Platíme 5 000 švédskych korún (465 libier) v priemere za pacienta. Tlačíme na ľudí, aby súťažili v zlepšovaní kvality služieb a v zaobchádzaní s pacientmi.“

 

Pravdepodobne najzničujúcejšie pre súkromných investorov motivovaných potenciálnym ziskom je zo strany štátu kontrola ich záležitostí daňovými inšpektormi. Sektor je pod prísnou kontrolou od roku 2007, keď veľa veľkých obchodov vrátane odkúpenia Capia viedla k vyšetrovaniu finančníkov.

 

Obviňujú ich, že súkromné firmy vysávajú potenciálne zisky zo štátnej pokladnice a zároveň sa vyhýbajú plateniu svojho spravodlivého dielu daní. Berglund z Capio, vraví: „Vždy sa argumentuje, že my neplatíme dane, ale to nie je pravda.“

Napriek tomu švédske daňové úrady podávajú súdne žaloby na niektoré firmy, pretože platby súkromných kapitálových skupín sú často naviazané na zisky z obchodov a boli roky nekorektne zdaňované nižšími sadzbami ako bolo požadované pre daný príjem vo Švédsku.

 

Začiatkom tohto mesiaca jeden z vlastníkov Capio, súkromná firma Nordic Capital, prehrala súdny spor so švédskou daňovou agentúrou s konečným účtom 672 miliónov švédskych korún (63 miliónov libier). Úrady tiež hlásia, že vyrúbia celkový daňový účet v hodnote 2,6 miliardy švédskych korún pre ďalších 34 subjektov.

 

„To vo Švédsku vyvolalo silnú reakciu. Títo ľudia si platili sami sebe neskutočné sumy peňazí,“  vraví Dahlgren. „To môže byť hrozba pre každý zdravotný systém, v ktorom existuje konkurencia a do ktorého vstupujú súkromné firmy.”

 

 

Pre INESS preložil Andrej Moravčík