Británia obmedzila prídavky na deti

Britský minister financií George Osborne nedávno presadil svoj plán na obmedzenie vyplácania prídavkov na deti vyšším príjmovým skupinám. Návrh sa dotkol všetkých, ktorí zarábajú vyše 50 tisíc libier ročne. Výška prídavku sa od tejto hranice postupne znižuje a pri hranici 60 tisíc libier ročne u jedného z rodičov dochádza k úplnej strate nároku. Takéto opatrenie sa dotýka 1,2 milióna rodín žijúcich na britských ostrovoch. Vzhľadom k príjmovej distribúcii tamojších rodín ho pocíti asi 15% z nich.

Británia sa tak zaradila ku krajinám, ktoré vyplácanie prídavkov na deti podmienili výškou príjmu. Podobný návrh zverejnil INESS v lete minulého roku. Aj keď obmedzenie nároku dávok týkajúcich sa rodín vyvoláva značné kontroverzie a emócie, treba si najskôr ujasniť, čo je cieľom sociálneho systému.

Vyplácanie sociálnych dávok by malo byť adresné a solidárne, ich prijímateľmi by teda mali byť jednotlivci, resp. rodiny, ktoré sú v ťažkej ekonomickej situácii a nemajú cestu k vlastnému príjmu. Nemá zmysel vyplácať dávky rodinám, ktoré na ne nie sú odkázané, a ktoré ich štátu aj tak najprv odvedú na daniach. Jedná sa totiž o zbytočný transfer, ktorý sa adresátovi vráti v menšej sume, keďže štát musí zaplatiť aj úradníka, ktorý zbytočný transfer zrealizuje.

Ak by sa tento argument zdal niekomu nedostatočný, treba dodať, že odobratie nároku na sociálne dávky vyšším príjmovým skupinám nie je samoúčelné. Slovenské verejné financie skončili v minulom so sekerou 3,8 mld eur (5,3% HDP). Vláda v snahe znížiť deficit pod 3% HDP v tomto roku pristúpila k širokému zvyšovaniu daní a odvodov, aby zachovala súčasný rozsah výdavkov verejnej správy, vrátane sociálnych dávok.

Tento prístup však v krajine so 14% nezamestnanosťou a neistými ekonomickými vyhliadkami môže mať veľmi negatívne dôsledky. Ostať bez sociálnych dávok je totiž vždy prijateľnejšie ako ostať bez práce a bez možnosti sa znovu zamestnať.