Firmy zatiaľ nahlásili len zlomok dohôd (Hospodárske noviny)

Ako povedal Radovan Ďurana z INESS na margo zavedenia odvodov z práce na dohodu pre Hospodárske noviny dňa 8.1. 2013, prechod na zamestnanecký pomer je jedna z alternatív, alebo zostanú dohodármi s nižším príjmom. Prípadne prídu o tento zárobok, keďže časť z nich robí aj popri práci, čo sa prejaví aj v poklese rodinných príjmov. Tretí faktor je čierny trh alebo vyplatenie časti mzdy na dohodu na účet a zvyšok bokom.

Zamestnávatelia sa do nahlasovania dohodárov do zdravotných poisťovní zatiaľ nehrnú. A to napriek tomu, že aj pre týchto pracujúcich už týždeň platí povinnosť platiť sociálne a zdravotné odvody. V závere vlaňajška bolo na Slovensku podľa Sociálnej poisťovne nahlásených vyše 640-tisíc dohodárov. Zdravotná poisťovňa Dôvera a Všeobecná zdravotná poisťovňa majú za prvé dni tohto roka nahlásených len percento z nich – 6 800 ľudí. Koľko dohodárov nahlásili firmy do Sociálnej poisťovne, bude známe na začiatku februára.

Na zapísanie dohodárov, ktorí majú zmluvu od začiatku roka, do zdravotných poisťovní majú firmy čas len do piatka. Časť firiem nahlásila menej ľudí ako zamestnávala vlani – nové odvody ich pritlačili k prepúšťaniu. Druhá skupina zas premýšľa, ako bude s drahšími dohodármi po novom fungovať.

Zamestnancov zrejme nepribudne

Medzi nimi je napríklad spolumajiteľ firiem Jamp Svorada a RKS Trenčín Milan Svorada, ktorý zamestnáva na dohodu okolo 35 ľudí. Momentálne rieši, čo bude s nimi ďalej. „Chceli by mať rovnaký čistý príjem ako doteraz, to si však nemôžem dovoliť. Štát ich naučil mať nezodvodnené peniaze,“ hovorí Svorada.

Za mzdu, za ktorú pracujú jeho kmeňoví zamestnanci, pritom dohodári pracovať nechcú. „Začali sme už hľadať ľudí, ktorí budú akceptovať kmeňový stav alebo budú živnostníci,“ približuje Svorada spôsob, akým chcú tento problém vyriešiť.

Prechod na zamestnanecký pomer je jedna z alternatív aj podľa analytika INESS Radovana Ďuranu. „Alebo zostanú dohodármi s nižším príjmom. Prípadne prídu o tento zárobok, keďže časť z nich robí aj popri práci, čo sa prejaví aj v poklese rodinných príjmov. Tretí faktor je čierny trh alebo vyplatenie časti mzdy na dohodu na účet a zvyšok bokom.“

Či je však nízky počet nahlásených dohodárov v zdravotných poisťovniach výsledkom jedných z týchto troch faktorov, zatiaľ nie je jasné. Niektorí dohodári totiž reálne pracujú len občas a nemuseli ešte nastúpiť do práce. „Ešte by som nevyvodzoval presné závery. Dohoda by mala byť predsa len formou príležitostnej práce,“ vysvetlil analytik SAV Vladimír Baláž.

Viac administratívy pre biznis

Okrem toho, dohodárov zvykne byť zaevidovaných najmenej práve začiatkom každého roka. Napríklad v úvode vlaňajška ich bolo vyše 537-tisíc, v novembri sa počet uzavretých dohôd vyšplhal na 672-tisíc. Vyzerá to tak, že podobne rekordné čísla sa už opakovať nebudú. Firmy v najoptimistickejšom prípade veria, že dohodárov nebudú prepúšťať. O nábore nových však neuvažujú.

Dohody im okrem vyšších nákladov na mzdy prinášajú aj ďalšiu záťaž – administratívnu. Prednedávnom na to upozornil exminister práce Jozef Mihál (SaS). Pri začiatku novej dohody totiž firmy budú musieť človeka nahlásiť do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, po ukončení dohody napríklad aj o dva dni zas odhlásiť. Takýto scenár sa môže opakovať aj niekoľkokrát za týždeň.

So zamestnaním dohodára na dlhší čas však tiež bude spojenej veľa administratívy a papierovačiek. „V súvislosti s novými pravidlami sme neobmedzili počet dohodárov, zaznamenali sme však nárast administratívnej záťaže,“ povedal hovorca spoločnosti Lidl Tomáš Bezák.

Dosahy zodvodnenia dohôd sa však naplno v praxi prejavia zrejme až o pár mesiacov, keď budú firmy potrebovať ľudí na sezónne práce.

Marcela Šimková

Hospodárske noviny, 8.1. 2013