Labutia pieseň dohodárov

Na Slovensku si v minulom roku privyrábalo prácou na dohodu v priemere pol milióna ľudí. Z augustových dát Sociálnej poisťovne vyplýva, že približne tretina dohodárov si týmto spôsobom privyrábala popri zamestnaní. Viac ako tri štvrtiny dohodárov zarábalo do 200 eur mesačne, 90% z nich menej ako minimálnu mzdu. Dá sa teda predpokladať, že sa jednalo najmä o nižšie príjmové skupiny, ktoré si našli dodatočný príjem:

Dohodami si pomáhajú aj študenti, evidovaní nezamestnaní (do výšky 146 eur) alebo dôchodcovia. Z hľadiska odvodov, ktoré výrazne predražujú cenu práce zamestnancov pracujúcich na plný alebo čiastočný úväzok, boli dohody pomerne nenáročné. Zo 100 zarobených eur neplatil zamestnanec žiadne odvody, len 19% daň a zamestnávateľ odviedol 1,05 eura do garančného a úrazového fondu sociálneho poistenia.

Dohody po novom

Od nového roku sa však na dohodárov s pravidelným príjmom vzťahuje rovnaká odvodová povinnosť ako na zamestnancov. Znamená to, že pri rovnakej 100-eurovej dohode musí zamestnávateľ odviesť 35,2 eura a zamestnanec 13,4 eura. V prípade, že si však zamestnávateľ chce udržať rovnaké náklady na svojho pracovníka (minuloročných 101,5 eura), jeho mzda po zaplatení odvodov klesne zo 100 eur na 65 eur (pred prípadným zdanením daňou z prímu, ak jeho príjem v danom roku prekročí nezdaniteľné minimum).

Jedná sa teda o obrovský rozdiel, ktorý zlikviduje mnoho existujúcich dohôd, resp. ich vyženie na čierny trh. Keďže výhoda platenia nižších odvodov sa stratí, niektorí dohodári prejdú na plné či čiastočné úväzky v prípade, že to bude v možnostiach a v záujme ich zamestnávateľa. A čo ostatní?

Vláda v novele zákona o sociálnom poistení predpokladá, že finančné prostriedky určené na výplatu miezd u zamestnávateľov sa po zavedení povinnosti platiť poistné na sociálne a verejné zdravotné poistenie  nezmenia. Ak by k tomu došlo a počet dohôd by ostal zachovaný, znamenalo by to, že povinnosť platiť odvody na strane zamestnanca aj na strane zamestnávateľa sa prejaví výlučne v poklese čistej mzdy dohodára.

Častejšie sa zrejme ale stretneme s prípadmi, keď budú náklady rozdelené, prípadne dohoda kvôli vysokým nákladom zanikne. K druhej alternatíve bude dochádzať aj z dôvodu zvýšenej administratívnej náročnosti (odvody treba po novom platiť do Sociálnej aj zdravotnej poisťovne). Časť práce vykonávaná dosiaľ legálne sa možno zmení na ústnu dohodu a mzda sa bude vyplácať na ruku. Presné čísla budeme poznať o niekoľko mesiacov.

Jedným z argumentov zodvodnenia dohôd je ich zrovnoprávnenie a odstránenie neférového zvýhodnenia. Jedná sa však o prevrátenú argumentáciu. Problémom slovenského trhu prácu nie sú nižšie odvody niektorých príjmových skupín (živnostníci, dohodári), ale dlhodobo vysoké odvody pracovných pomerov na plný a čiastočný úväzok.

Navyše, dohodu o vykonaní práce môže uzatvoriť aj zamestnanec popri úväzku, toto zvýhodnenie je tak prístupné všetkým a nemožno ho považovať za diskriminačné. Rozumnejšou cestou by bolo naopak oslobodiť určitý príjem dohodárov od odvodovej povinnosti (napríklad 2500 eur ročne). Štát by mal snahu ľudí privyrobiť si prácou na dohodu skôr podporiť, a nie ju zaťažovať čisto z dôvodu jej popularity. Takéto opatrenie by pomohlo aj zamestnanosti, keďže menšie zaťaženie práce a odstránenie administratívnych bariér by viedlo aj k väčšiemu využívaniu tohto inštitútu.

Nezamýšľané následky

Tak či onak, nová úprava stavia dohodárov do nemilej situácie a má mnoho nezamýšľaných dôsledkov. Z platenia odvodov do Sociálnej poisťovne totiž dohodárom vzniknú aj nároky, ktoré z platenia štátneho poistenia vyplývajú:

Za matky na rodičovskej dovolenke dnes platí sociálne poistenie štát zo základu 60% priemernej mzdy, teda zo sumy približne 472 eur. V prípade, že si však počas rodičovskej dovolenky bude privyrábať dohodou s odmenou za prácu nižšou ako táto čiastka (čo je prípad 90% dohôd), bude platiť aj nižšie odvody do Sociálnej poisťovne a teda sa jej zníži budúci nárok na dôchodok.

Dôchodcom pracujúcim na dohodu sa môže ich dôchodok vďaka zodvodneniu mierne zvýšiť. Keďže však na starobné poistenie budú musieť platiť spolu až 22,75% z dohodnutej mzdy (odvody zamestnanca + odvody zamestnávateľa + odvod do rezervného fondu), v skutočnosti bude pre nich väčšia časť zodvodnenia predstavovať čistú daň.

Kvôli súčasnej metodike výpočtu výšky dôchodku môže tiež práca na dohodu znížiť dôchodok ľuďom, ktorí sú posledné roky pred dôchodkom bez práce a snažia sa privyrobiť si dohodami.

Dohody sa tak oplatí ďalej vykonávať len nezamestnaným a študentom, ktorí do výšky 146 eur, resp. 155 eur mesačne, ostali od zodvodnenia oslobodení. Zdá sa, že lobovať sa niekedy skutočne oplatí. Otázkou však ostáva, kde sa ocitne legislatíva trhu práce, ak si lepšie podmienky vždy vylobujú len tí najvideteľnejší alebo najlepšie organizovaní.

Vyššie odvody, viac plytvania

Nie je dôležité len toako odvody zvyšujeme, ale najmä, prečo ich zvyšujeme. Zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia je súčasťou konsolidáčného balíka vlády, ktorého účelom je zaplátať dieru vo verejných financiách.

Pre výdavky verejnej správy je charakteristická vysoká miera plytvania, korupcie a neefektivity. Bez adresovania tohto problému nie je zvyšovanie daní opodstatnené, keďže občanom neprinesie žiadnu ďalšiu pridanú hodnotu. Vláda tak vystavila pracujúcich a uchádzačov o prácu ťažkej situácii, a poškodila podnikateľské prostredie, aby mohla odložiť reformy na zefektívnenie práce štátnej správy, ktoré bude musieť skôr či neskôr aj tak vykonať.

Doplnenie 21.1.2013: Vláda síce ponechala nezamestnaným možnosť privyrábať si dohodami do výšky 146 eur, na týchto sa však vzťahujú schválené zvýšené odvody. Zamestnávať sa tak formou dohody oplatí najmä študentov, ktorí z jednej dohody nemusia odvody platiť do určitej výšky príjmu. Študenti do dovŕšenia 18 rokov neplatia odvody do 66 eur mesačne, ostatní študenti do 26 rokov (teda najmä vysokoškoláci) neplatia odvody do výšky príjmu 155 eur mesačne.