Vláda mieni, spotrebiteľ mení

Vláda v minulom roku schválila dodatočný poplatok za registráciu motorových vozidiel s výkonom nad 80 kW. Čím vyšší výkon, tým vyššia daň, ktorá sa pri predaji luxusných modelov šplhá až do výšky 3000 eur. Aj v prípade cenovo dostupnejších a populárnejších modelov sa však na kupujúceho môže vzťahovať daň vo výške niekoľko 100 eur. Povinnosť platiť novú daň vstúpila do platnosti v októbri 2012, a týka sa nielen nových áut, ale aj ojazdených áut zo zahraničia.

Vláda mieni, spotrebiteľ mení

Vychádzajúc z informácií o predaji áut za rok 2011 vláda predpokladá, že nová daň prinesie do rozpočtu v roku 2013 27 miliónov eur. Mala by sa dotknúť približne polovice predaných automobilov. Koncoročné čísla však veľa optimizmu ohľadom výberu neposkytujú. Na obrovský pokles predaja áut upozornil Michal Lehuta z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nasledujúcim grafom:

Z neho vyplýva, že kupujúci sa v septembri po schválení dane s kúpou nového auta poponáhľali, aby sa novej dani vyhli. Od októbra sme tak svedkami prepadu v predaji áut, v decembri dokonca medziročne o 24%. Podľa Hospodárskych novín tak štát už v minulom roku vybral na novej dani menej, ako plánoval.

Združenie automobilového priemyslu predpokladá, že rok 2013 bude jedným z najslabších z hľadiska predaja áut a naplnenie vládnej prognózy výberu rozhodne neočakáva. Vláda teda týmto nesystémovým opatrením zdeformovala automobilový trh, pričom nie je jasné, prečo dodatočnú daň podmienila práve výkonom auta. Výkonnejšie autá nemusia byť nevyhnutne ani luxusné, ani drahé, tobôž menej ekologické.

Spomienka na šrotovné

Uvalenie nesystémovej dane tak aj v tomto prípade môže mať nezamýšľané dôsledky. So stúpajúcim daňovým zaťažením totiž stúpa aj ľudská motivácia nové dane obísť. A tak sa môže ľahko stať, že kupujúci budú svoje nové autá registrovať radšej v okolitých krajinách, ako to donedávna robili maďarskí občania na Slovensku.

Ľudia totiž reagujú na zmenu, resp. obmedzenie ponuky a hľadajú nové spôsoby ako uskutočniť svoje preferencie. Podobne, ako to bolo v prípade šrotovného v rokoch 2008 a 2009. Úmyslom jeho zavedenia bolo podporiť spotrebu, ktorá podporí produkciu a zamestnanosť, a v konečnom dôsledku aj verejné financie vyšším výberom DPH. Ak je toto opatrenie také výhodné, ostáva záhadou, prečo vláda nezavedie obdobu permanentého šrotovného na všetky fyzické produkty v ekonomike.

Samozrejme sa jedná o nezmysel. Počet predaných áut vďaka šrotovnému v rokoch 2008 a 2009 aj napriek kríze naozaj vzrástol. Dosahoval predajnosť vyše 90 tisíc kusov ročne (vrátane ľahkých úžitkových vozidiel), čo boli historicky slovenské maximá. V ďalších rokoch po ukončení šrotovného sa však predaj prepadol na úroveň roka 2005 (okolo 70 tisíc predaných áut za rok).

Navyše, len minimum z predaných áut bolo vyrobených na Slovensku. Tým padá argument, že šrotovné pomáhalo zvýšiť slovenskú produkciu, resp. zamestnanosť. Podporilo len vybraných predajcov na úkor ostatných sektorov ekonomiky a vyluxovalo dopyt z budúcnosti.

Nepoučiteľná vláda

Toto poznanie by nemalo byť ničím prekvapujúce. Spotrebitelia jednoducho reagujú na ponuku a snažia sa využiť výhodné podmienky. V prípade šrotovného teda obmedzili spotrebu v iných oblastiach, minuli úspory, ktoré by si inak vzhľadom k rizikám ponechali, v horšom prípade si však zobrali úver, ktorý nemuseli vedieť splatiť.

Naopak, nevýhodným podmienkam sa snažia ľudia vyhnúť. Túto skutočnosť  by mala  vláda vždy zapracovať (a explicitne stanoviť) pri príprave daňových prognóz. Avizované zavedenie registračnej dane spôsobilo, že spotrebitelia, ktorí si plánovali kúpiť auto s výkonom nad 80 kW, sa s nákupom poponáhľali počas leta. Tí ostatní nákup auta odložili a bude zaujímavé sledovať, ako sa bude trh vyvíjať v tomto roku.

Daň je nedobrovoľný transfer, a jej výber závisí aj od ochoty ľudí dane zaplatiť. Ak však vláda zavádza nové nesystémové poplatky, z ktorých pre občana nevyplýva žiadna pridaná hodnota, stúpa nespokojnosť aj motivácia ľudí sa daniam vyhýbať. Zvlášť, ak existuje viacero legálnych možností, ktoré sú možno náročné načas, ale mimoriadne zaujímavé z hľadiska ušetrenej sumy.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards