2061: Verejné financie s dlhom 593% HDP?

Národná rada SR schválila v roku 2011 Zákon o rozpočtovej zodpovednosti ako reakciu na rýchlo rastúci dlh verejnej správy v posledných rokoch. Podľa tohto ústavného zákona nesmie dlh Slovenska presiahnuť 50% HDP (do konca roku 2017 platí limit 60% HDP). Na základe zákona tiež vznikla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť spadajúca pod NBS, ktorá bude pravidelne vypracúvať Správu o dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Prvú Správu zverejnila v decembri minulého roka. Na základe dlhodobej projekcie (50-ročný horizont) Rada spočítala, že zadlženie Slovenska by v scenári nezmenených politík (tj. bez zmien v daňovo-odvodovom systéme a na výdavkovej strane verejnej správy) dosiahlo v roku 2061 593% HDP. Tento údaj samozrejme treba brať s rezervou, ako píše Rada, keďže veritelia by nám prestali požičiavať omnoho skôr. Výpočet však dobre ilustruje neudržateľnosť verejných financií.

Konsolidáciu nevyhnutnú na dlhodobú stabilizáciu verejných financií (tj. trvalé zníženie výdavkov alebo trvalé zvýšenie príjmov) Rada odhadla na 6,8% HDP. Prijaté zmeny v dôchodkovom systéme v minulom roku a konsolidačné opatrenia platné od tohto roku znížili podľa jej prepočtov tento koeficient na 4,8% HDP. Aj napriek zhruba 10% zvyšovaniu daní a odvodov a úprave dôchodkov tak vláda dosiahla len necelú tretinu konsolidácie nutnej na dlhodobú stabilizáciu verejných financií. Pre porovnanie, 4,8% HDP je 3,4 mld. eur. To sú výdavky Ministerstva práce a zdravotníctva dohromady.

Rizikové predpoklady

Bez škrtov vo verejných výdavkoch a ďalších úpravách v dôchodkovom a zdravotníckom systéme teda dlhodobý kolaps verejnej správy nezastavíme. Rada navyše pri svojich odhadoch vychádza z predpokladov konvergencie slovenskej ekonomiky, podľa ktorých „budú hodnoty hospodárskeho rastu výrazne vyššie ako 2% v prvých 15 rokoch dobiehania.“

Nie sú však tieto očákávania vzhľadom k pretrvávajúcej kríze príliš optimistické? A porastú s ekonomikou aj mzdy, ktoré sú hlavným zdrojom vyplácania dôchodkov v I. pilieri, pričom len v tomto roku možno očakávať nárast výdavkov fondu starobného poistenia Sociálnej poisťovne o štvrť miliardy eur?

O slovenský rast sa v minulom desaťročí postarali najmä investori, ktorí sem prišli pre atraktívne podmienky. Boom však pominul, reformy sa vyčerpali, a Slovensku ostali vyššie dane bez akejkoľvek pridanej hodnoty pre ich platiteľov, slabá vymáhateľnosť práva a vláda bez dlhodobej vízie o krajine.

Konvergencia ekonomiky k západoeurópskym krajinám nie je automatický proces, ale vyplýva z konkurenčných výhod, ktoré máme oproti bohatším krajinám (najmä nižšie dane a náklady na mzdy). Rovná daň je však minulosťou, na rozdiel od kvality verejných služieb k západnej Európe konvergujeme skôr sadzbou dane z príjmu právnických osôb. Priemerná reálna mzda v minulom desaťročí vzrástla na Slovensku o 30% (nominálna viac ako 100%), vzhľadom k cene práce predraženou vysokým odvodovým zaťažením už nie sme preto tak atraktívni ani z hľadiska nízkych výrobných nákladov.

Materiál Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je dobrým úvodom upozorňujúcim na neudržateľnosť verejných financií. Dlhodobé projekcie v sebe zo svojej podstaty skrývajú mnoho rizík a nepresností. V každom prípade sa však slovenské verejné financie v závislosti od predpokladov ocitajú v číslach červených alebo ešte červenších. Bez jasnej definície funkcií verejnej správy, škrtania zbytočných výdavkov, a systematickej kontroly, či verejné inštitúcie skutočne plnia svoju úlohu bez nezmyselných a predražených činností, sú preto narastajúce výdavky verejnej správy hrozbou pre budúci (nielen) ekonomický vývoj.