Investičné stimuly ako ich nepoznáme

Vláda minulý týždeň rozhodla o poskytnutí
investičných stimulov Prievidzkym baniam vo výške 525 miliónov, ďalších 413 miliónov
pre nemecký Continental stojí pred schválením.
Stimuly majú formu priamych finančných dotácií (dotácie tvorby
pracovných miest, príspevok na investície) alebo rôznych úľav, najčastejšie sú
to daňové.

Tieto výdavky, resp. chýbajúce príjmy majú priamy dopad na
rozpočet, preto vláda musí najprv vybrať dane v tomto rozsahu, aby ich mohla
poskytnúť novým investorom. Vláda tak na seba berie úlohu manažéra, ktorý
rozhoduje o tom, že skupine firiem na jednej strane prostriedky vezme a novým
investorom ich poskytne. Svoje rozhodnutie ospravedlňuje okrem iného tým, že
noví investori vytvoria nové pracovné miesta, ktoré znížia náklady štátu (teda
nás všetkých).

Slabým miestom tohto argumentu je však neschopnosť vlády
doložiť, či by nové pracovné miesta
nevznikli, ak by boli o investičné stimuly znížené dane firmám a
občanom. Každá firma, ktorá dostane daňové úľavy na isté obdobie, bude mať
motiváciu vstúpiť do investičných projektov. Takisto zníženie daní môže
motivovať živnostníka k rozšíreniu stolárskej výroby a zamestnaniu nových ľudí.
Súčasná vláda si tento problém nerieši, miesto toho akosi automaticky
uprednostňuje nové veľké projekty, najčastejšie zahraničných investorov. Jej
rozhodnutie má však aj hlbšie dôsledky, ktoré nevidieť na prvý pohľad.

V Česku možno krachom skončí jeden veľký projekt,
ktorý občania a firmy na daniach podporili sumou 1,3 miliárd českých korún.
Holdingová spoločnosť LG.Philips
Displays Holding B.V, vlastniaca moravský závod na výrobu obrazoviek, prestala
poskytovať financie na prevádzku a sama požiadala v Holandsku súd o vyhlásenie
bankrotu. Budúcnosť tohto závodu je neistá, a keďže vlastník nemá záujem
financovať svoju investíciu, môžeme predpokladať, že jeho produkcia negeneruje dostatočný zisk,
i napriek tomu, že závod zákazky na výrobu stále má.

Pritom s výrobou začali na Morave len pred 4 rokmi.
Nakoľko sa jednalo o skutočne veľký projekt, firma vytvorila širokú sieť
dodávateľov, presahujúcu hranice republiky. Obmedzenie, prípadne zastavenie
výroby sa preto priamo dotkne aj dvoch závodov v Námestove, ktoré už ohlásili
prepúšťanie zamestnacov. (LG.Philips Slovakia dostal 10 ročné daňové prázdniny).

Zatvorenie fabriky však nie je ničím výnimočným. Na trhu
súťažia podnikatelia, medzi ktorými sa musia nájsť víťazi aj porazení.
Podnikateľský zámer LG.Philips sa skončil neúspešne, firma zle odhadla riziko
prípadného fiaska. Na tomto mieste sa ale vnucuje otázka: Vstúpil by investor
do tohto projektu, keby nedostal podporu štátu v podobe investičných stimulov?

Nech je odpoveď kladná či záporná, vláda rozhodnutím
podporiť veľkého investora rozhoduje aj o tom, kam povedú toky ďalšieho
súkromného kapitálu, ktorý bude zabezpečovať dodávateľský servis. Menšie firmy
ľahko uveria silnému menu veľkého odberateľa a bez obáv koncentrujú svoju
výrobu, čo je práve prípad oravských firiem. V trhovom prostredí tak vláda
vystupuje ako ďalší dôležitý hráč.

Problém je však v tom, že pri poskytovaní stimulov vláda
rozhoduje o kvalite podnikateľských zámerov, o dopadoch ktorých má len
minimálne povedomie. Navyše, na rozdiel od súkromného podnikateľa, ktorý
rozhoduje o vlastných peniazoch, vláda disponuje prostriedkami, ktoré
nevlastní, a teda má úplne odlišné vnímanie rizika. Vyberte si sami, či
dôsledkom rozhodnutí vlády je formovanie trhu alebo jeho deformácia. Avšak v prípade podobného krachu musí niesť
časť zodpovednosti. Ukončenie zlého podnikateľského zámeru totiž prináša
náklady nielen investorom, ale aj štátu. Dávky v nezamestnanosti, podpora v
hmotnej núdzi. Vláda však účty splatí zase len z vybratých daní. Preto jediná
cesta, ako sa týmto nákladom vyhnúť je vrátiť sa na začiatok a neposkytovať
ďalšie investičné stimuly. A je jedno, či sa jedná o projekty výskumného alebo
výrobného charakteru, pretože každý projekt môže skončiť krachom. Z môjho
pohľadu nešťastne sa k novému problému stavia česká vláda. Chýbajúce
financovanie vlastníka chce nahradiť úverom od štátom vlastnenej banky. Miesto
toho, aby nechala priestor trhovým silám na „upratanie“ neefektívnej
investície, umelo zasahuje do tohto procesu.

Po kritike však musí nasledovať aj pozitívny návrh.
Obhajcovia stimulov budú namietať: Čo však v situácii, keď okolité krajiny v
stimuloch pokračujú? Platí otrepaná fráza: pripraviť podnikateľské prostredie.
Nízke dane, nízke odvody, jednoduchá administratíva, založenie firmy za 5 dní.
To sú stimuly, ktoré budú pomáhať všetkým rovnako a bez dodatočných nákladov.

Radovan Ďurana
INESS – Institute of Economic and Social Studies