Európska komisia skóruje

Po tom, čo sa Európska komisia (EK) vysporiadala s edisonovkami, ortuťovými teplomermi či zaviedla povinné pridávanie biozložiek do palív, zobrala si tento krát na mušku aj futbalistov. Komisia je pobúrená astronomickými sumami, za ktoré si európske kluby jednotlivých hráčov predávajú.

Zatiaľ čo v sezóne 2010/2011 celkové prostriedky vynaložené na prestup futbalových hráčov v Európe dosiahli 3 mld eur, na prestup basketbalových hráčov sa celosvetovo vynaložilo 27 mil eur. Európskej komisii sa nepozdáva nielen zvyšujúci sa počet transferov, ale aj stúpajúca cena priemerného transferu.

Vníma ho ako hrozbu pre chudobnejšie kluby, a preto navrhuje obchod s hráčmi regulovať. Komisia chce v záujme dosiahnutia férovejších cien obmedziť maximálnu hodnotu transferu na 70% hodnoty kontraktu hráča. Plánuje tiež zaviesť povinný odvod z drahých transferov, ktorý by bol zdrojom dotácií pre chudobnejšie kluby. Vrcholom absurdity je návrh na kvótu maximálneho počtu hráčov v klube.

Ak Európskej komisii leží na srdci efektivita vynaložených výdavkov, môže začať zametať pred vlastným prahom. Bolo by vhodné sa pozrieť, koľko vlastne stálo vytvorenie tejto 345 stranovej štúdie, a aký je jej prínos pre európskych daňových poplatníkov, keďže bola (na rozdiel od transferov futbalových hráčov) platená z verejných zdrojov.

Derby Komisia vs futbal

EK sa tak začína miešať do oblasti, v ktorej sú nerovnosti medzi ľuďmi azda najprirodzenejšie. Vrcholoví športovci musia byť nielen mimoriadne nadaní a zdraví jedinci, ale tiež oddaní svojmu cieľu byť najlepšími vo svojom obore. V tomto sú si preto ľudia prirodzene nerovní. Nie každý sa narodí s fyzickými predpokladmi na výkon športu na vrcholovej úrovni a nie každý je ochotný venovať svojmu rozvoju toľko času a úsilia od útleho veku.

Messi sa nestal najlepším futbalistom planéty vďaka reguláciám a smerniciam o rovnosti šancí, ale vďaka svojmu mimoriadnemu talentu, drine, a špičkovému futbalovému klubu, ktorý má prostriedky na investície do svojich budúcich hráčov. Transfery najlepších hráčov síce dosahujú astronomické sumy, tieto ale predstavujú skôr pikošku vo svete, v ktorom žijeme.

Treba si uvedomiť, že futbal je najpopulárnejším športom na svete a mená najlepších hráčov sú na všetkých kontinentoch rovnako známe ako mená náboženských lídrov. Výšku transferov preto v skutočnosti určujú diváci, ktorí futbal pravidelne sledujú či už v televízii alebo na štadióne, a dávajú tak tomuto športu obrovskú marketingovú hodnotu.
Ak si neželáme pridrahé transfery, stačí ak sa budeme namiesto futbalu pozerať na basketbal, curling alebo reláciu o varení. Kým však na bežný basketbalový zápas nebudú v Európe chodiť desiatky tisíc divákov tak ako na zápasy Ligy majstrov, bude si musieť na svoje slávnejšie a finančne atraktívnejšie dni ešte počkať.

Príčina a následok

Dôležitejšou otázkou však je zámer podpory konkurencie v športe, resp. prostriedky, ktoré EK na jeho podporu volí. Komisia v zásade tvrdí, že ak budú finančné prostriedky prerozdeľované medzi všetky kluby rovnomernejšie, bude aj väčšia konkurencia, aj lepší futbal.

Ak pripustíme, aby Komisia mohla touto logikou navrhovať svoje regulácie, je len otázkou času, kedy si vezme na mušku honoráre najznámejších kapiel ako Rolling Stones, Pearl Jam, U2, či Radiohead. Nemali by mať odmeny za vystúpenie týchto kapiel strop? Uberajú známe kapely šance iným, menej známym muzikantom? Zriadíme akýsi Európsky fond začínajúcich kapiel, do ktorého budú lepšie zarábajúci interpreti platiť povinné odvody? A dostali by sa tieto peniaze skutočne k mladým talentovaným hudobníkom?

Netreba veľa fantázie si uvedomiť, že za platnosti takýchto regulácií by sme za dobrými koncertami chodili podstatne ďalej ako do Viedne či Prahy. Osemnásťroční hudobníci hrajúci hudbu pre potešenie zároveň nepatria k tým, čo by si vypĺňali žiadosti o dotácie a triafali sa do vkusu úradníkov ministerstva kultúry prosiac ich o granty.

Tvrdenie o športovom (hudobnom, či inom) úspechu podmienenom finančnými prostriedkami si však zamieňa príčinu s následkom. Najsilnejšie európske kluby sa nestali najlepšími kvôli dotáciám, ale vďaka tradícii, keď futbalom žijú dlhodobo hráči, tréneri, manažment aj fanúšikovia. V prípade športových klubov môže zmena manažmentu či trénera priniesť veľkú zmenu vo výsledkoch, ktoré pritiahnu (alebo odradia) sponzorov, väčšie zdroje a tým aj lepších hráčov. Športový duch sa za peniaze kúpiť nedá.

Navyše, v športe budú vždy niektoré tímy lepšie a niektoré horšie, a s touto nespravodlivosťou by sa mali zmieriť aj euroúradníci. Či sa nám to páči alebo nie, nežijeme vo svete Oty Pavla, kde sláva patrí účastníkom a nie víťazom. Šport je súťaž a táto súťaž má rozlišovať lepších od horších.

Pripomenúť by to Komisii mohli aj futbaloví fanúšikovia. Ak by totiž skutočne začala určovať primeranú výšku transferov alebo nebodaj primeraný príjem futbalistov, budeme sa v budúcnosti na hviezdy futbalového neba pozerať skôr v Južnej Amerike, Rusku, či Katare.