Dánska ľavica seká daň pod úroveň Slovenska

Po Švédsku, ktoré od januára znížilo daň z príjmu právnických osôb, sa ku severským krajinám s  korporátnou daňou nižšou ako má Slovensko, pridá aj Dánsko.

Dánska ľavica seká daň pod úroveň Slovenska

Dánsko spolu so Švédskom sú nenápadní členovia, kde akoby kríza len nakúkala spoza plota a život išiel nerušene ďalej. Deficity zatiaľ pod kontrolou, či dokonca občasný prebytok aj v čase krízy, dlh nižší ako má Slovensko, nezamestnanosť bezpečne pod európskym priemerom. Obe krajiny majú vlastnú menu, krachujúca periféria eurozóny sa ich preto týka pomenej.

Zdá sa, že v takejto situácii stačí vláde obuť papuče a spokojne sa šuchtať ku ďalším voľbám. O to prekvapujúcejšie je, že kabinet premiérky Helle Thorning-Schmidt, zložený zo Sociálnej demokracie, Dánskej sociálne liberálnej strany a Socialistickej ľudovej strany pripravil balík opatrení, ktorý by navodil mrákoty aj nejednému pravicovému politikovi na Slovensku.

Jeho najviac reklamovaným bodom je zníženie korporátnej dane z 25% na 22% (s výnimkou ropných spoločností) s očakávaným výpadkom príjmov 160 miliónov eur. No obsahuje aj zníženie energetických poplatkov pre firmy (241 mil. eur), zvýšenie odpočítateľnej položky na výskum a vzdelanie a zníženie DPH na hotelové služby (94 mil. eur), zrušenie poplatku za odjazdené kilometre pre kamióny (200 miliónov do roku 2020) či odpočítateľné položky pri renováciách domov (200 miliónov eur). Pre úplnosť treba dodať, že do balíka sú primiešané nielen škrty v daniach, ale aj niektoré nové verejné investície ako zvýšené výdaje na renováciu verejných budov či podpora pre vysokokvalifikovaných zahraničných pracovníkov, celkovo vo výške zhruba 680 miliónov eur.

No ešte zaujímavejšie ako fakt, že ľavicová vláda chce vo veľkom škrtať dane podnikateľom, je spôsob vybalansovania rozpočtu. Jediné zvýšenie či zavedenie dane je dočasná daň na penzijné úspory, ktorá má priniesť 134 miliónov eur. Inak tam nájdeme len plejádu škrtov a kvázi škrtov (teda spomalení nárastu).

Dánske municipality majú zmraziť svoje výdavky, čo by malo ušetriť 270 miliónov eur z budúcoročných výdavkov. Spomalenie rastu verejného sektora z pôvodných 0,8% na 0,4% v roku 2014 s očakávaným ušetrením 255 miliónov, zosekanie štipendijného systému pre študentov o 134 miliónov, zosekanie podpory v nezamestnanosti o 53 miliónov eur a spomalenie rastu platov v štátnej správe o 201 miliónov (už od roku 2013). Nie je to žiadna veľká revolúcia, verejné výdavky v Dánsku presahujú 48 miliárd eur ročne, ale každá kvapka sa ráta.

Slovensko má už dnes najvyššiu daň z príjmu právnických osôb z krajín bývalého východného bloku, ale nižšie dane má čoraz viac krajín západnej Európy. Ďalšia na rade je veľká Británia, kde v apríli tohto roka daň klesne na 23%, teda na úroveň Slovenska. Pri zisku menej ako 300 000 libier to je dokonca len 20% a plná sadzba sa aktivuje až pri úrovni zisku 1,5 milióna libier.

Nesmieme zabúdať na to, že väčšina týchto krajín je podstatne konkurencieschopnejšia ako Slovensko (Dánsko 5., Británia 7., Švédsko 13. vs. Slovensko 46. na svete podľa Doing Business). Treba sa teda spýtať, čo vlastne chceme svetu ponúknuť. Pohľad na úroveň nezamestnanosti napovedá, že ani lacná pracovná sila, náš prvý a posledný tromf, ktorý sme mali, nie je pre investorov veľkým trhákom.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards