Nie sú škrty ako škrty

Kríza sprevádza Európu už piatym rokom a piaty rok tiež počúvame o šetrení verejnej správy naprieč Európou. Veľkosť verejného sektora sa štandardne vykazuje v pomere k hrubému domácemu produktu. HDP sa ale v čase mení, počas krízy teda verejná správa môže relatívne vzrásť aj pri nezmenenom rozpočte, keďže HDP sa medziročne zníži.

Verejná správa je však financovaná z daní a odvodov súkromného sektora, preto musí nevyhnutne odrážať jeho výkonnosť. Nadmerné zaťaženie súkromného sektora daňovo-odvodovým zaťažením môže najmä počas krízy zhoršiť dopady na hospodárstvo. Pokles HDP by mal byť preto sprevádzaný aj poklesom verejných výdavkov. Ako to teda vo verejnom sektore vo vybraných krajinách EÚ vyzeralo?

 
Počas krízy verejné výdavky v porovnaní k HDP v pozorovaných krajinách (nielen) relatívne vzrástli. Tento trend je pozorovateľný naprieč Európou. Svedčí o tom, že jednotlivé krajiny neškrtali výdavky verejného sektora aj napriek prudkému prepadu ekonomiky.

K škrtaniu, resp. k reflektovaniu ekonomickej reality prišlo až v nasledujúcich rokoch. Stále sme sa však nedostali na predkrízové úrovne prerozdeľovania. Napriek klesajúcemu trendu sa to týka aj Slovenska, Česká republika dosahuje stabilne vyššiu úroveň prerozdeľovania ako pred krízou.

Zaujímavosťou je Fínsko, kde počas krízy vzrástli výdavky o 7 percentuálnych bodov, a aj podľa prognóz sa majú stabilne udržiavať na nových, vyšších úrovniach.

Grécko aj Španielsko majú napriek štrajkom a neustálemu tlaku na konsolidáciu verejných výdavkov mieru prerozdeľovania o 6% vyššiu ako v roku 2006. Obrovský kontrast oproti Nemecku, kde pomer verejných výdavkov k HDP klesol prakticky na predkrízovú úroveň.

V abosolútnom vyjadrení (resp. v eurách) stúpli verejné výdavky Nemecka medzi rokmi 2006 a 2011 podľa Eurostatu o 12%. Grécke, aj napriek škrtom, boli v roku 2011 stále 14% nad úrovňou roku 2006. Španielske verejné výdavky však v rovnakom období vzrástli o celých 27%.