Flexibilita nie je fráza!

Z bruselských dielní sa opäť hrnie jedno smutno-smiešne nariadenie. Každý mladý človek v EÚ má vraj mať Bruselom garantovanú prácu.

Ako nejedno nariadenie, aj toto má vznešený cieľ a Barroso sa nebál ho zabaliť do vznešených floskúl. „Príliš veľa mladých Európanov sa pýta, či si niekedy v živote nájdu prácu, či budú mať rovnakú kvalitu života ako ich rodičia...potrebujú od nás odpovede!“

Na tento cieľ je v rozpočte 2014-2020 vyhradených 6 miliárd eur, no objem  by mal narásť až na desať miliárd. Ako zvyčajne, odporúčame daňovému poplatníkovi maximálnu ostražitosť. Obzvlášť ten slovenský by mal byť vycvičený, keďže my máme napríklad skúsenosť s projektom pre mladých, ktorý s rozpočtom 10 miliónov eur zatiaľ dokázal za tri mesiace zamestnať 12 ľudí.

Práce je dosť – vlastne nekonečno. Môžeme začať neumytými riadmi vo vašom dreze,  výtlkmi na ceste, či opatrovaním dôchodcov, a skončiť pri vynaliezaní umelej sietnice. Samozrejme, nemôže byť všetka spravená. Na svete nie je okamžite k dispozícii nekonečné množstvo zdrojov. Niekde sa musia určiť priority.

Priority je možné určiť dvoma spôsobmi. Jeden je ten, ktorý sme poznali v rokoch 1948-1989 (a s ktorým sme sa nikdy úplne nerozlúčili). Plánovač rozhodol, koľko metrov koľajníc sa má odliať a koľko pohárov marmelády zavariť. Výsledkom potom boli napríklad hrdzavejúca kopa koľajníc v kúte a rady na marmeládu.

Druhý spôsob určenia priorít je trhový. Priority však neurčuje metafyzická  neviditeľná ruka trhu, ale spotrebitelia vyjadrením svojich preferencií, teda otvorením peňaženiek. Nakúpením jedného produktu a ponechaním iného v regáli vyjadrujeme, že viac úsilia je vhodné vynaložiť na ten prvý, ako na druhý.

No ten neustály proces hľadania príležitostí je zákonite plný omylov a prináša aj pády. Preto je dôležité, aby podnikateľ mal čo najvoľnejšie ruky. K tomu patrí aj možnosť flexibilne prijímať a prepúšťať zamestnancov. Aj so sebelepším personalistom je prijímanie nového zamestnanca malou stávkou do rulety. Dokáže robiť to, čo sa od neho očakáva? Budem mať taký odbyt, aby som ho mu dokázal zaplatiť dohodnutú čistú mzdu a takmer rovnakú sumu daní a odvodov?

Mladí bez pracovných skúseností sú pre zamestnávateľa tým rizikovejší, čím viac sú jeho ruky zviazané zákonníkom a inými reguláciami práce. No riešením nie je pre nich centrálne vymyslieť zväčša nezmyselnú prácu a ubrať tým zdroje z miest, kde ich trh skutočne vyžaduje.

Asi najvážnejším omylom je tvrdenie, že flexibilita je pre podnikateľov a proti zamestnancom. Nepružný zákonník ochraňuje zamestnaných pred nezamestnanými, ale aj to len dovtedy, kým sa sami nestanú nezamestnanými, keď ich zamestnávateľ stratí schopnosť vyplácať mzdu, aj kvôli zákonníku práce.

Pekne to na svojom vlastnom životnom príbehu demonštroval americký ekonóm a novinár Henry Hazlitt:

„Nemal som vôbec žiadne zručnosti. Takže som si zohnal prácu a vydržal v nej dva či tri dni, než ma vykopli. Nikdy ma to neprekvapilo ani nenahnevalo, pretože druhý deň ráno som si prečítal pracovnú inzerciu v The Times a ešte v ten deň zohnal ďalšiu prácu. Takto sa to deje, keď máte voľný trh. V tej dobe neexistovala vec ako minimálna mzda. Neexistovali sociálne dávky, okrem pár miest kde ste mohli dostať polievku, neexistoval štátny sociálny systém. Mali ste voľný trh. Takže som si našiel prácu a tri-štyri dni nato z nej vyletel. Nemal som zručnosti, ale každým razom som sa niečo naučil a neskôr zarábal už 3-4 doláre týždenne [priemerná mzda bola 8-10 dolárov].”

Postupne sa stal stenografom, redaktorom a popredným ekonomickým žurnalistom, ktorý napísal tri desiatky kníh.