Máme priveľa pracujúcich?

Z rétoriky ministerstva práce by sa dalo usúdiť, že áno. Podľa údajov ministerstva vnútra spravujúceho živnostenské registre klesol počet živnostníkov za prvé dva mesiace tohto roka o 5 500. Ministerstvo práce však pokles živnostníkov nevníma negatívne, keďže mnoho z evidovaných živnostníkov neplatí daň alebo poistné na sociálne poistenie.

Vyššie odvody mali takýchto živnostníkov vyhnať zo živnostenských registrov. Zdá sa, že vláde sa vyháňanie zatiaľ darí. Úspešne už predtým dostala z trhu práce 150 tisíc dohodárov. Minimálne sociálne a zdravotné odvody živnostníkov sa začiatkom roku zvýšili zo 160 eur na 185 eur a výrazne sa obmedzila možnosť uplatňovať paušálne výdavky. Odvody pritom musí živnostník zaplatiť bez ohľadu na to, či má v danom mesiaci nejaký príjem. Zvýšenie odvodov preto rozhodne nepomohlo tým, ktorí kvôli kríze čelia aj nedostatku práce. 

Podľa Štatistického úradu stúpal počet živnostníkov v minulom desaťročí medziročne až do začiatku krízy. Pri medziročných porovnaniach v rokoch 2009 až 2011 ich počet viac-menej stagnoval, pričom v prvom a poslednom štvrťroku roku 2012 zaznamenal výraznejší pokles. Ten podľa najnovších dát ministerstva vnútra trvá aj naďalej.

Jeden o penziách

Vláda používa na obhajobu vyšších odvodov dva argumenty. Prvým sú veľmi nízke dôchodky, na ktoré majú živnostníci nárok, ak platia minimálne odvody. Podľa ministerstva práce si totiž živnostníci neuvedomovali, že nízke príspevky do Sociálnej poisťovne znamenajú aj extrémne nízke dôchodky. Veď ktorý dobre informovaný živnostník by si nechal ujsť príležitosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, ktorá mu má o 10, 20, či 30 rokov dôchodok vyplácať?

Štát na jednej strane upozorňuje na skupiny obyvateľov, ktorí majú veľmi nízke penzie. Na druhej strane už teraz musí z daní dotovať deficitný dôchodkový systém. Z čoho by teda vyššie dôchodky chcel vyplácať? Vyššie odvody síce prinesú aj väčšie zdroje Sociálnej poisťovni, počet poberateľov s nárokmi na (vyššie) dôchodky tak ale bude časom rásť a počet prispievateľov kvôli demografii aj naďalej klesať. Dôchodkový apetít Sociálnej poisťovne pritom už dnes rastie o štvrť miliardy eur každý rok.

Treba si uvedomiť, že v Sociálnej poisťovni si na dôchodok nikto nešetrí. Sociálna poisťovňa je len transferová inštitúcia, ktorá prijaté odvody (obohatené o dotáciu z daní) prerozdelí ľuďom v dôchodkovom veku na základe legislatívne stanovených parametrov. Dôchodok ktoréhokoľvek zamestnanca a živnostníka v budúcnosti tak nie je primárne závislý od výšky odvodov, ktoré počas svojej kariéry zaplatí, ale od odvodov, ktoré počas jeho dôchodkového veku zaplatí produktívna populácia.

Navyše sa dá predpokladať, že čoraz viac živnostníkov si živnosť pozastavuje a zakladá si spoločnosti s ručením obmedzeným s úmyslom vyhnúť sa odvodom. Problém nízkeho nároku na dôchodok týchto jednotlivcov preto štát tak či tak nevyrieši. Živnostníkov by štát nemal vnímať ako osoby, ktoré si nie sú vedomé nízkeho nároku na štátny dôchodok, ale práve naopak, ako na osoby, ktoré berú zodpovednosť za svoju starobu do vlastných rúk.

To, aby boli živnostníci dobre informovaní, môže štát jednoducho zabezpečiť. Stačí poručiť Sociálnej poisťovni (tak ako je to aj v niektorých iných krajinách), aby každoročne informovala poistencov listom, aký dôchodok by mali dostávať, ak budú pokračovať v súčasnom trende platenia odvodov.

Jeden o neférovosti

Druhým argumentom je údajne neférové zvýhodnenie živnostníkov oproti zamestnancom. Žiadny živnostník by asi neprotestoval, ak by sa vláda túto neférovosť rozhodla riešiť odstránením vysokého zaťaženia ceny práce zamestnancov. Zvyšovaním odvodového zaťaženia a obmedzovaním paušálnych výdavkov samozamestnaným osobám však štát rieši jednu nespravodlivosť, keď priviazal zamestnancom a zamestnávateľom na nohu guľu vo forme vysokých odvodov predražujúcich cenu práce, tým, že rýchlo nasadí aspoň okovy aj živnostníkom.

Živnostníci pochopiteľne nemajú rôzne istoty garantované Zákonníkom práce, dostať ich daňovo-odvodové zaťaženie na úroveň zamestnancov preto nemá zmysel. Ak by sa mali živnostníci riadiť v pracovno-právnych vzťahoch rovnakými pravidlami ako zamestnanci, môže štát živnosti rovno zakázať.

Dôležitejší je však argument ministerstva, že živnostníkov je v pomere k pracujúcej populácii pomerne veľa. Podobný argument použil aj minister Kaliňák pri obhajobe zodvodnenia práce na dohodu, keď povedal, že inštitút dohody v takom nastavení ako bol na Slovensku nemal v Európe obdoby.

Nemusel byť ďaleko od pravdy. Malo to však svoje dôvody. Slovensko patrí dlhodobo ku krajinám s najvyššou nezamestnanosťou v EÚ. A práve voľnejší inštitút dohody a menšie zaťaženie živnostníkov bolo to, čo pomáhalo túto nezamestnanosť znižovať.

Zamestnávatelia kvôli obmedzeniu živností a dohôd nezačnú vytvárať tisícky pracovných miest. Práve naopak. Sami majú na zamestnávanie menej zdrojov kvôli zvýšeniu daňovo-odvodového zaťaženia. Tvrdiť pri takmer 15% nezamestnanosti, že máme priveľa samozamestnaných osôb, preto nemožno nazvať inak, ako nepodareným vtipom. Ktovie, ako by to nazvali tisícky živnostníkov, ktorí v posledných mesiacoch živnosti pozastavili.