Vláda chce vytvoriť pracovné miesta, ale podnikatelia sú skeptickí (Aktuality.sk)
Podľa Jána Dingu z INESS vláda pracovné miesta nevytvára, môže akurát vytvoriť priaznivé prostredie, v ktorom budú vznikať rýchlejšie. Podľa neho stimul nepotrebujú len vybrané firmy so silným lobingom a telefónnym číslom na ministrov, ale všetky subjekty podnikajúce na Slovensku, povedal pre Aktuality.sk dňa 19.4.2013.
Podnikatelia a ekonómovia sú zatiaľ zdržanliví k vytváraniu nových pracovných miest, o ktorých tento týždeň hovoril premiér Robert Fico, ako aj minister práce Ján Richter. Tí tento týždeň vyhlásili, že vláda chystá prorastové opatrenia, ktoré by mali vytvoriť prácu pre desaťtisíce ľudí. Dokonca premiér Fico uviedol konkrétne číslo, a to 60 tisíc nových pracovných miest.
Výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina považuje avizovaný počet za veľmi ambiciózny. „Prvou kľúčovou otázkou je, koľko bude vytvorenie týchto pracovných miest stáť. Druhou, či tieto opatrenia nespôsobia na trhu deformácie, ktoré by mohli znížiť súčasnú zamestnanosť v existujúcich podnikoch a treťou kľúčovou otázkou je udržateľnosť spomínaných pracovných miest, tzn. ak budú dočasne dotované, či prežijú aj po skončení dotovania,“ povedal Kičina s tým, že toto sa bude dať posúdiť až po predstavení predmetných opatrení. Aj zamestnávatelia pôsobiaci v Hospodárskej a sociálnej rade, v ktorej sa bude v blízkej dobe o pripravovaných prorastových opatreniach hovoriť, nechceli teraz nič bližšie komentovať. „Samozrejme, boli by sme radi, ak by sa tieto očakávania naplnili. Momentálne však čakáme na bližšie podklady týchto prorastových opatrení, ktorými sa budeme zaoberať aj na rade,“ uviedol výkonný riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Branislav Masár.
Ekonóm z inštitútu INESS Ján Dinga hovorí, že vláda pracovné miesta nevytvára, môže akurát vytvoriť priaznivé prostredie, v ktorom budú vznikať rýchlejšie. Podľa neho stimul nepotrebujú len vybrané firmy so silným lobingom a telefónnym číslom na ministrov, ale všetky subjekty podnikajúce na Slovensku. Podpora vytvárania pracovných miest prostredníctvom stimulov nielenže deformuje podnikateľské prostredie, ale je aj neefektívna. Stimuly dostane maximálne niekoľko desiatok vládou vybraných firiem, na Slovensku však máme vyše 540 tisíc podnikateľských subjektov, ktoré sa na tieto stimuly skladajú. Ich vyššie náklady znamenajú, že majú menej zdrojov na vytváranie pracovných miest.
V praxi tak nevznikne viac miest, len sa presunú do firiem podporených vládou. „Vláda tento týždeň prisľúbila spoločnosti Railway Casted Components stimul vo výške 10 miliónov eur na vytvorenie 740 pracovných miest. Ak by rovnakým spôsobom chcela vytvoriť ďalších 60 tisíc miest, vyšplhali by sa stimuly do výšky vyše 800 miliónov eur. Takýto stimul by pokryl 40% plánovaného výberu dane z príjmu právnických osôb,“ pripomenul Dinga.
Zamestnávatelia však pravdepodobne nebudú príliš nadšení z opatrení vlády, pretože tí stále hovoria, že na zlepšenie podnikateľského prostredia a vytváranie pracovných miest je potrebné mať predovšetkým flexibilnejší zákonník práce. „Zákonník práce, najmä jeho najnovšie znenie po 1.12013 je zastaraná a nemoderná norma, ktorá absolútne neodráža dnešnú dobu poznačenú najmä ekonomickou recesiou. Slovensko potrebuje nový, moderný Zákonník práce, ktorý bude zrozumiteľný pre každého zamestnanca i zamestnávateľa a nebude brániť tvorbe nových pracovných miest tak, ako je tomu v súčasnosti,“ vyhlásil tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Aj Masár tvrdí, že by predovšetkým pomohlo flexibilné podnikateľské prostredie a pružný Zákonník práce, aby zamestnávatelia mohli prijímať zamestnancov bez zbytočnej administratívnej záťaže a zvýšených odvodov. Lenže vláda sa túto pracovnú legislatívu nechystá meniť.
Na druhej strane Kičina by uvítal, ak by tie vládne opatrenia smerovali aj k odbúravaniu existujúcich bariér podnikania, čo by znamenalo nediskriminačnú podporu všetkých podnikateľov a úsporu časti nákladov podnikateľského sektora. „Podnikateľom by pomohlo najmä radikálne zvýšenie vymožiteľnosti práva, citeľný úbytok administratívneho zaťaženia, intenzívnejší boj proti korupcii, presun daňovej záťaže z ekonomickej aktivity na spotrebu a zníženie čoraz viac kritizovanej ceny elektriny,“ povedal Kičina. Zamestnanosti by prospelo vytvorenie medzitrhu prace, t.j. dočasného súbehu časti sociálnych dávok a nízkej mzdy. Podľa Dingu by efektívnym spôsobom na podporu vytvorenia desaťtisícov pracovných miest mohlo byť zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky pre nízkopríjmových zamestnancov, ktorá by znížila predraženú cenu ich práce.