Vláda zatiaľ nemá plán na pomoc mladým (Hospodárske noviny)

Ide len o presun peňazí z jedného sektora na úkor druhého, povedal k nezamestnanosti mladých dňa 1.7.2013 Ján Dinga z INESS. Ako ďalej dodal, vidíme tisícky pracovných miest, ktoré vznikli vďaka dotáciám, ale nevidíme tisícky miest, čo zanikli alebo nevznikli pre vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, z ktorého sa platia aj dotácie.

Brusel už povedal, že na podporu zamestnanosti nám dá 80 miliónov eur. Štát nevie, ako ich minie.

Vláda zatiaľ nevie, ako využije peniaze z Bruselu. Za približne 80 miliónov eur by totiž malo Slovensko v priebehu dvoch rokov nájsť spôsob, ako efektívne bojovať proti nezamestnanosti mladých do 25 rokov. Cieľom je dostať mladých z úradov práce. A to či už vďaka ďalšiemu vzdelávaniu, rekvalifikácii alebo novej práci. Ministerstvo práce však zatiaľ nemá konkrétny plán, ako mladým pomôcť. Ako uviedol hovorca rezortu práce Michal Stuška, majú čas do októbra. Vtedy totiž musia predložiť svoje návrhy Európskej komisii.

Ďalší balík pre firmy
Jednou z možností, ako využiť peniaze, je podľa Stušku pokračovanie projektu na zamestnávanie mladých. Zdá sa totiž, že firmy tento projekt oslovil.

Približne pol roka od spustenia ponúkli miesto 9,5 tisíca ľudí, čo je viac, než rezort práce pôvodne predpokladal.
Zapojené podniky musia udržať vytvorené pracovné miesto minimálne roka a pol. Štát im za to preplatí minimálnu mzdu spolu s odvodmi, ktoré platí zamestnanec. Celkovo takto štát pomôže podnikateľom v sume 50 miliónov eur. „Ak bude aj naďalej záujem firiem o zamestnávanie mladých taký, ako doteraz, prichádza do úvahy spustenie ďalšej etapy, respektíve jej pokračovanie,“ povedal Stuška.

Podľa šéfky personálnej agentúry Index Nosluš Dariny Mokráňovej bol projekt vhodne nastavený na potreby, ako aj možnosti firiem, a preto má úspech. Analytik Next Finance Jiří Cihlář dodáva, že hendikepom mladých pri hľadaní práce je najmä nedostatok praxe. „Akýkoľvek posun v tejto súvislosti je preto vítaný.“

Ako však na druhej strane upozorňuje analytik Iness Ján Dinga, vláda vlastné peniaze nemá. Ide preto len o presun peňazí z jedného sektora na úkor druhého. Podľa neho vidíme tisícky pracovných miest, ktoré vznikli vďaka dotáciám, ale nevidíme tisícky miest, čo zanikli alebo nevznikli pre vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, z ktorého sa platia aj dotácie.

Mladí potrebujú prax
Ďalšou z možností, ktorú zvažuje rezort práce, je zvýšenia finančného balíka na absolventskú prax. „Zvyšovanie kvalifikácie mladých uchádzačov o zamestnanie je totiž jednou z ciest, ktorou sa určite chceme uberať v snahe zvyšovať ich šance na zamestnanie,“ dodal Stuška.

Vďaka praxi získajú mladí aspoň aké-také pracovné návyky, čo im v budúcnosti môže pomôcť aj pri hľadaní práce. Potvrdzujú to aj samotné úrady práce. Podľa riaditeľky trenčianskeho úradu práce Zdenky Tvrdej niektorí zamestnávatelia si mladých po skončení praxe zamestnajú priamo u seba.

Späť do školy
Problém nedostatku praxe mladých je aj v školách. Analytik Nadácie F. A Hayeka Tomáš Púchly tvrdí, že školy nepripravujú študentov na reálne podmienky trhu práce. „Sčasti je tento problém prehlbovaný aj nezáujmom mladých získavať relevantné pracovné skúsenosti ešte počas štúdia.“ Podľa analytika Ineko Petra Goliáša by mohlo pomôcť aj predĺženie povinnej dochádzky pre tých, ktorí si nevedia nájsť prácu. Z eurofondov by sa mohli podporiť školy, ktoré by týchto ľudí lepšie pripravili na trh prace.

Michaela Kušnírová

Hospodárske noviny, 1.7.2013