Prieskum: Rastieme vďaka predošlej vláde (Pravda, SME)

Radovan Ďurana z INESS bol jedným z 18 ekonomických
analytikov, ktorí sa v prieskume realizovanom INEKO vyjadrili k príčinám
hospodárskeho rastu na Slovensku. Jedným z dôležitých faktorov bolo podľa
neho zrušenie dane z dividend, uviedol denník Pravda dňa 25.2.2008.

Zdrojom súčasného vysokého hospodárskeho rastu na Slovensku
sú podľa ekonómov predovšetkým reformy uskutočnené v rokoch 2002 až 2006.
Vyplýva to z prieskumu inštitútu INEKO medzi ekonomickými analytikmi.

Podľa nich kroky uskutočnené v rokoch 2002 až 2006, ako sú
daňová reforma, reforma trhu práce, dôchodková reforma, zdravotnícka reforma,
konsolidácia verejných financií či vstup do systému výmenných kurzov ERM II,
prispievajú k súčasnému ekonomickému rastu až 41 percentami. Naopak, kroky
súčasnej vlády od roku 2006 po súčasnosť analytici vnímajú skôr negatívne, keď
predovšetkým zmeny v zdravotníctve, úprava daňovej reformy a novela zákonníka
práce z roku 2007 podľa nich potenciál rastu hospodárstva znižujú o 4 percentá.
Mierne pozitívne, s 5-percentným prínosom k rastu, vnímajú z fungovania
súčasnej vlády len manažovanie vstupu Slovenska do eurozóny.

Podľa hodnotenia ekonómov mali pritom väčší prínos k
ekonomickému rastu ako kroky súčasnej vlády aj reformy a zmeny zrealizované
ešte pred rokom 2002. Ako vyplýva z výsledkov prieskumu, v ktorom sa Ineku
vyjadrilo 18 analytikov, reformy prvej vlny do roku 1998, pozitívne vplývajú na
súčasný vysoký ekonomický rast 14-timi percentami.

Z obdobia rokov 1998 až 2002 tvorí podľa ekonómov ozdravenie
a privatizácia bánk, zvýšenie transparentnosti, umožnenie privatizácie
zahraničným investorom a príprava na euro ďalších 20 percent súčasného
ekonomického rastu. Dohromady pritom zmeny z obdobia od roku 1998 do 2006
tvoria 61 percent súčasného rastu ekonomiky, zvyšok, 29 percent, tvoria najmä
externé faktory, z ktorých najdôležitejší je vstup Slovenska do Európskej únie.

"Zdroje vysokého rastu slovenskej ekonomiky tkvejú
jednoznačne v minulosti, v uskutočnených reformách, ktorých ovocie dnes
zbierame. Hoci je potrebné dodať, že na jednej strane ani pred rokom 2006 sa
nepodarilo dotiahnuť a správne urobiť všetky reformy a na druhej strane nie
všetky opatrenia po roku 2006 rastu škodili," konštatoval jeden z
účastníkov prieskumu Martin Chren z
Nadácie F. A. Hayeka.

Ako dodal, od roku 2006 môže byť vysoko hodnotená fiškálna
politika, ktorá sa nepokazila a naopak je základným kameňom stability.
"Ako najhrozivejšie však hodnotím opatrenia na trhu práce, v energetike, v
dôchodkovom systéme a celkové posilňovanie štátneho paternalizmu, ktorý ešte
nikdy k blahobytu neviedol," dodal Chren.

Podľa Juraja Draxlera z bruselského centra pre štúdie
európskych politík slovenská ekonomika ťaží najmä z lacnej, pomerne
kvalifikovanej pracovnej sily a zo svojho členstva v Európskej únii. "To
je hlavný príbeh, ďalšie výrazné faktory sú politická, menová a fiškálna
stabilita. Ostatné veci sú pre súčasný rast vyslovene druhoradé. Napríklad
daňový systém by som hodnotil ako dobrý, ale jeho čisto technický dopad na rast
je pomerne malý," myslí si Draxler.

Podľa Radovana Ďuranu
z INESS pritom pri daňovej reforme bolo pre rast hrubého domáceho produktu
omnoho dôležitejším faktorom zrušenie dane z dividend ako zavedenie rovnej
19-percentnej sadzby.

Ineko pre účely prieskumu oslovilo spolu 45 ekonómov
predovšetkým spomedzi bankových analytikov, ekonómov z mimovládnych organizácií
a akademickej obce. V stanovenom termíne odpovedalo 18 oslovených.

Pravda,
25.2.2008, pš, SITA, SME, 25.2.2008