Pracovné miesta stále chýbajú

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku od začiatku roka mierne klesá.

Za prvých 5 mesiacov tohto roka klesol počet nezamestnaných o vyše 10-tisíc. Podľa májových štatistík Ústredia práce tak evidujeme 415-tisíc ľudí bez práce, čo zodpovedá 14,26 % miere nezamestnanosti.

Abstrahujme teraz od toho, či pokles súvisí so sezónnymi prácami alebo dočasným kupovaním si pracovných miest prostredníctvom eurofondov.

Trh práce je dynamickým prostredím, v ktorom pracovné miesta neustále vznikajú aj zanikajú. Ak v máji tohto roku klesol počet nezamestnaných o 6 600, neznamená to, že si na Slovensku 6 600 ľudí našlo prácu. Prácu si v skutočnosti našlo niekoľko násobne ľudí viac, rovnako ako niekoľko násobne viac o prácu prišlo.

Dôležité však je, že počet ľudí, ktorí si prácu našli (odtok nezamestnaných) prevýšil o 6 600 počet tých, ktorí o prácu prišli (prítok nezamestnaných). V máji sme tak zaznamenali 22-tisícový prítok počtu nezamestnaných a odtok v počte 29-tisíc. Tento proces sa opakuje mesiac čo mesiac.

O prácu prichádzajú státisíce

Za celý rok 2010 sme napríklad zaznamenali mierny pokles miery nezamestnanosti. O prácu v tom istom roku však prišlo vyše 300-tisíc ľudí, teda každý siedmy pracujúci Slovák (zjednodušene, niekto môže počas roka prísť o prácu viackrát). Dôležité však je, že ešte viac ľudí si v tom istom roku bolo schopných nájsť zamestnanie. Obrazne povedané tak ľudia neostali bez práce, ale len vymenili zamestnávateľa.

Vizualizáciu prítoku a odtoku nezamestnaných ilustrujeme v nasledujúcej tabuľke (porovnávame mesiace január až máj, aby aj údaje z ostatných rokov boli konzistentné so zverejnenými údajmi za rok 2013):

Z dát vyplýva, že v rokoch 2005 a 2006, ktoré boli charakteristické klesajúcou nezamestnanosťou, bol prítok nezamestnaných dokonca vyšší ako dnes. V čom sa však tieto roky výrazne líšia od roku 2013 je omnoho vyšší odtok nezamestnaných. Inými slovami, vyššia tvorba pracovných miest. Zatiaľ čo v januári až máji roku 2005 si našlo prácu 175-tisíc evidovaných nezamestnaných, v tomto roku to bolo len 133-tisíc.

Príznačný bol krízový rok 2009, keď si v rovnakom období nenašlo prácu ani 100-tisíc ľudí a prudko klesal aj počet zamestnaných.

Od týchto faktov by sa mala odvíjať aj vládna politika podpory zamestnanosti. Kúpené pracovné miesta prostredníctvom stimulov a dotácií podporia len vybrané sektory na úkor ostatných – dotácie dostanú vyvolení, no z daní sa na nich skladajú všetci ostatní.

Navyše je pravdepodobné, že mnoho dotovaných pracovných miest po vypršaní dotácie zanikne, keďže ich držanie už nebude rentabilné. Dotovaní pracovníci sa tak opäť ocitnú v prítoku nezamestnaných, čím sa však už vláda zrejme nepochváli.

Slovensko na podporu tvorby pracovných miest nepotrebuje nezmyselné europrogramy za desiatky miliónov eur, pri ktorých o vzniku pracovných pozícií rozhodujú štátne komisie či ministerskí úradníci.

Skutočnú zamestnanosť vytvára súkromný sektor, nie štát. To, čo potrebujeme, je rozviazanie rúk zamestnávateľom, ktorých však vláda zaťažuje čoraz vyššími daňami a byrokraciou, aby mala z čoho hasiť problémy, ktoré sama vytvára.

Ako ukazujú roky 2005 a 2006, pre funkčný trh práce a nízku mieru nezamestnanosti je potrebná  jeho vysoká flexibilita a pružnosť pri prijímaní zamestnancov, a teda aj pri ich prepúšťaní. Len tak môžu podnikatelia dostatočne rýchlo reagovať na meniace sa podmienky v ekonomike a skracovať hluché obdobie, keď si nezamestnaní hľadajú prácu.