„Postrkovanie“, politiky a "endowment efekt"

Minulý týždeň sa ma Maxim Lott pýtal na názor ohľadom Obamovho „nudge team-u“. Ak by som nebol na dovolenke, povedal by som mu nasledovné:

„Postrkovanie“ (=„nudging“) je skvelý nápad. Mali by sme zanechať existujúci tvrdý paternalizmus a používať namiesto neho iba jemné (alebo dokonca podvedomé) presviedčanie. Namiesto zakazovania drog by sme mali všetkým, ktorí sa registrujú na vládnej stránke a získajú autorizovaný preukaz používateľa drog, povoliť ich užívanie. Namiesto vynucovania platenia dôchodkových odvodov by mali mať ľudia možnosť vystúpiť z odvodového systému po napísaní jednostranovej eseje zdôvodňujúcej ich rozhodnutie. Podobná dobrovoľnosť by mala byť zavedená i na zdravotné poistenie, ochranu práv pracujúcich, ochranu spotrebiteľa atď.

Pravdaže tieto návrhy možno spochybniť. Ak však naozaj veríte v efektivitu „postrkovania“, horeuvedené politiky by si zaslúžili seriózne zváženie. Prečo však potom všetky reálne návrhy „postrkovacích“ opatrení sú iba nadstavbou mäkkého paternalizmu na už existujúci tvrdý paternalizmus? Kvôli „endowment efekt“ – ľudskému sklonu ceniť si viac vlastné veci iba z dôvodu, že sú to naše veci.

Ako to myslím? Behaviorálni ekonómovia sa, podobne ako väčšina ľudí, nazdáva, že existujúce opatrenia tvrdého paternalizmu sú ich politikami. My tieto politiky vlastníme a neodložíme ich bokom iba preto, že sme našli lacnejšiu a humánnejšiu alternatívu akou je „postrkovanie“. Vlastnícke pocity behaviorálnych ekonómov voči týmto opatreniam sú dokonca také silné, že im idea nahradenia existujúceho paternalizmu inou alternatívou zriedkakedy vôbec príde na um. V konečnom dôsledku úplne ignorujú revolučné dôsledky ich vlastného objavu a namiesto toho sa zaoberajú len posúvaním baru so šalátmi ku vchodu školskej jedálne.   Verím behaviorálnej ekonómii. Behaviorálni ekonómovia ma však hlboko sklamali. Mali by byť  vzormi racionality – puritánsky sa vyhýbať slabostiam, ktoré tak dobre zmapovali u druhých. No v konečnom dôsledku sú aj oni iba ľudia. Používajú teda „postrkovanie“ iba ako racionalizáciu zvyšovania paternalizmu, i keď by ho mohli využiť na prepracovanie konceptu paternalizmu od podlahy.

To je to, čo by som povedal Maximovi Lottovi.

Pôvodne publikované 31.7.2013 na econlib.org

Pre INESS preložil Roman Ujbanyai