Porušenie zákona dopytu

Niektorí ekonómovia aj na Slovensku tvrdia, že minimálna mzda nespôsobuje rast nezamestnanosti (alebo len trošku). Vychádzajú aj zo známej štúdie Kruegera a Carda, a mnohé iné štúdie (CEPR) k minimálnej mzde túto štúdiu citujú. Prinášame preklad článku, ktorý popisuje nedostatky tejto štúdie, ktorá sa stala viac politickým nástrojom ako značkou poctivého empirického výskumu. (INESS)

Kruegerova a Cardova nová teória minimálnej mzdy po 20-tich rokoch.

Počas niekoľkých dekád po druhej svetovej vojne sa názory o minimálnej mzde medzi ekonómami a verejnosťou výrazne líšili. Vtedy sa takmer všetci ekonómovia zhodli na tom, že minimálna mzda spôsobuje nezamestnanosť medzi pracovníkmi s nízkou produktivitou práce. Avšak téma minimálnej mzdy zostala u širokej verejnosti populárna a dôsledkom toho aj u mnohých politikov. Dodnes stále neexistuje konsenzus medzi názormi významných ekonómov.

Americký prezident Obama nedávno navrhol zvýšenie minimálnej mzdy o 10,10 dolára. Ako to jeho vláda ospravedlňuje?
Niečo pred viac ako dvadsiatimi rokmi Alan Krueger a David Card publikovali štúdiu, ktorou ospravedlnili politiku minimálnej mzdy. Podľa tejto štúdie zvyšovanie minimálnej mzdy nespôsobí výrazný nárast nezamestnanosti a môže dokonca viesť k zvýšeniu zamestnanosti pracovníkov s nízkou produktivitou práce. Krueger a Card v podstate vyvrátili zákony ekonómie, najmä zákon o dopyte.

Ako sa im vôbec niečo také podarilo? New Jersey zvýšilo minimálnu mzdu pred dvadsiatimi rokmi, Pensylvánia vtedy ponechala pôvodnú. Krueger a Card uskutočnili telefonickú anketu o tom, koľko ľudí pracuje vo fast foodoch v oblasti Princetonu (New Jersey), pričom sa dopracovali k podobným štatistikám ako vo Filadelfii (Pensylvánia).
Politici sa „prekvapivo“ okamžite chopili štúdie, samozrejme z politických a a ideologikých dôvodov. Hneď po publikovaní sa štúdia rýchlo rozšírila v masmédiách a podporovatelia týchto názorov ju posúdili ako definitívne odmietnutie pôvodného konsenzu. Využili ju nielen na podporu Clintonovej snahy o zvýšenie minimálnej mzdy ale Krueger sa dokonca neskôr stal predsedom Výboru ekonomických poradcov Obamovej administratívy. Napriek tomu všetkému, sám Krueger vyzýval na opatrnosť pri zvyšovaní minimálnej mzdy.

Bol  týmto zákon o minimálnej mzde popretý? Môžu zákonodarcovia úspešne kontrolovať cenu práce bez nežiaducich efektov ako sú prepúšťanie, nahradzovaniu práce alebo zníženie náboru nových zamestnancov?

Iný pohľad

Neskorší posudok tejto 20 rokov starej štúdie upozorňuje, že opatrnosť je viac ako na mieste. Pozorná analýza totiž dospela k opačným záverom Kruger-Cardovej ankety a naznačuje, že celá táto epizóda bol jeden veľký omyl.

Po prvé, interpretácia Kruger-Cardovej štúdie ako dôkaz, že ekonómovia sa počas celých tých rokov mýlili je chybnou interpretáciou. Dekády rôznych nezávislých empirických výskumov indikujú, že minimálna mzda zvyšuje nezamestnanosť a to najmä medzi mladými ľuďmi, resp. teenagermi. Síce je technicky možné, aby jediná štúdia bola pravdivá a mnohé iné nie, takýto záver je vysoko nepravdepodobný. Anomálie sa v empirických štúdiách z času na čas vyskytujú. Avšak Kruger-Cardova štúdia prinajlepšom ukázala krátkodobé efekty limitované pre Princetonskú oblasť. Samozrejme tí, ktorí minimálnu mzdu už pred tým podporovali, akceptovali štúdiu bez akejkoľvek kritiky.

Po druhé, táto štúdia obsahuje hneď niekoľko vážnych chýb. Kruger a Card spočítali počet zamestnancov a nie počet skutočne odpracovaných hodín zamestnancami. David Neumark a Wiliam Wascher preverili záznamy o počte odpracovaných hodín zamestnancov reštaurácií v New Jersey a v Pensylvánii a zistili, že zvýšená minimálna mzda v New Jersey zredukovala dopyt po práci o 4 percentá.

Saul Hoffman a Diana Trace skúmali zamestnanosť pracovníkov s nízkou produktivitou práce v New Jersey a Pensylvánii koncom deväťdesiatych rokov. Zistili, že zvýšenie federálnej minimálnej mzdy v rokoch 1996-1997, ktoré eliminovalo rozdiel v minimálnej mzde medzi týmito dvoma štátmi, zredukovalo počet zamestnancov s nízkou produktivitou práce v Pensylvánii, najmä medzi ľuďmi, ktorí opustili stredoškolské štúdium. Hoffmana-Tracova štúdia preverila dáta z rozsiahlejšej oblasti ako Kruger-Cardova a počas dlhšie sledovaného obdobia. Opäť vidíme, že kvalitnejšia štúdia dospela k tradičnému záveru, že politika minimálnej mzdy nie je správna.

Po tretie, pri filadelfských fast´foodoch  sa všeobecne prejavuje klesajúci trend zamestnanosti v porovnaní s New Jersey (pozrite J. Angrist a J. Piscke, Mostly Harmless Econometrics, p 231). Z toho vyplýva, že relatívny pokles zamestnanosti vo Filadelfii po zvýšení minimálnej v New Jersey (ktorý mal dokázať, že minimálna mzda New Jersey neuškodila, pozn. INESS)  nemá s týmto súvis.

Po štvrté, prehnané úsilie zvyšovať minimálnu mzdu protirečí tomu, čo Krueger a Card spoločne povedali o  zákone dopytu v trhovej ekonomike. V jednom interview Card začal:

„Na trhoch existujú trenia a neúplná informovanosť. Neznamená to, že ak zvýšime minimálnu mzdu na 20 dolárov za hodinu, tak nespôsobíme masívne problémy, ke ju budeme vymáhať. Ekonómovia, ktorí kritizovali našu prácu boli znepokojení myšlienkou, že dávame voľnú ruku ľudom, ktorí si potom môžu určovať minimálnu mzdu na akúkoľvek úroveň za im zachce. To sme tým však vôbec nechceli povedať. V skutočnosti nikde v knihe ani v iných dokumentoch som nenavrhoval zvyšovať minimálnu mzdu.“

Card taktiež prehlásil, že „Samozrejme, Amerika nikdy nebude zvyšovať minimálnu mzdu do drakonických výšok“. Card to prehlásil ešte dávno predtým ako sa začalo navrhovať drastické zdvojnásobenie federálnej minimálnej mzdy v sektore fast foodov, ako je Mcdonald’s. Realita je taká, že čoskoro dosiahneme minimálnu mzdu na drakonickej úrovni 15-20 dolárov za hodinu pokiaľ ľudia, ktorí rozumejú zákonu dopytu, nevydržia tlak na jej zvyšovanie.

Schvaľuje Obamov ekonomický poradca prezidentov skromný návrh na minimálnu mzdu vo výške 10,10 dolára na hodinu?

V interview pre PBS Alan Krueger prehlásil, že malé zvýšenie minimálnej mzdy neovplyvní výrazne nezamestnanosť, avšak vysoké zvýšenie už áno. Krueger si myslí, že na trhu práce existuje akýsi bod zlomu (ja tiež). Každopádne na rozdiel od Kuegera nepovažujem teóriu bodu zlomu len za teóriu.

Afroamerickí teenageri a neúspešní stredoškoláci

Počas poslednej dekády sa nezamestnanosť teenagerov pohybovala od najnižšej 12,7 % v apríli 2006 až po maximum 27,6 % v októbri 2009, pričom ešte v marci 2009 bola na úrovni 20 %. Nezamestnanosť afroamerických teenagerov sa pohybovala od 23,5 % v decembri 2005 po 48,6 % v septembri 2010. Posledné čísla pre júl 2013 hovoria o nezamestnanosti 41,6 %. Tieto čísla nehovoria o tých, ktorí sa už úplne vzdali a vypadli z pracovnej sily. Keďže nezamestnanosť je medzi teenagermi na dvojnásobnej úrovni, tak je dosť jasné, že minimálna mzda presiahla svoj bod zlomu už dávno. Podobné dôkazy nájdeme aj u mladých ľudí, ktorí predčasne opustili strednú školu. Počas posledného desaťročia sa ich ročná nezamestnanosť pohybovala od 6,8 % v roku 2006 po 14,8 % v roku 2010. Priemerná nezamestnanosť počas tohto obdobia bola 11,3 %. Kompletné zavrhnutie minimálnej mzdy by presunulo americký trh práce na tú dobrú stranu pred bod zlomu.

Prezident Obama tvrdí, že zvýšenie minimálnej mzdy je pre ekonomiku dobré, pretože vyššie príjmy sa premietnu do vyššieho dopytu spotrebiteľov. Minimálna mzda presúva malú časť príjmov podnikateľov ku zamestnancom, zatiaľ čo v rovnakom čase ich nútí znížiť počet zamestnancov alebo počet odpracovaných hodín. Skončí sa to tým, že príjem zamestnancov poklesne.

Krueger a Card sa spolu s niekoľkými ďalšími ekonómami pokúšali určiť ideálnu minimálnu mzdu. Navrhli, že opatrné experimentovanie s malými zvýšeniami minimálnej mzdy nemusia viesť k nárastu nezamestnanosti. Skutočne však dosiahli iba to, že politici dezinterpretovali celý výskum, aby mohli voličom povedať to, čo chcú počuť. Zákon o minimálnej mzde poškodil tých, ktorým mal pomôcť. Tí, ktorí chcú naozaj pomôcť nízko zarábajúcim Američanom, by mali žiadať zrušenie tohto zákona.

Pôvodne vyšlo 5.8.2013 na The Freeman.
Pre INESS preložil Stanislav Červenka