Budeme mať menej dovolenky? Ekonomike by to vraj nepomohlo (Aktualne.sk)

Predĺženie pracovnej doby vo verejnej správe by bolo žiaduce, malo by byť však spojené s dôsledným auditom, v ktorý by umožnil zvýšiť odmeny výkonným zamestnancom, a zároveň došlo k zrušeniu, miest s nízkou pridanou hodnotou, konštatoval pre Aktualne.sk dňa 21.8.2013 Radovan Ďurana z INESS.

BRATISLAVA – Šetrenie, šetrenie, šetrenie. Slováci o ňom počúvajú od politikov, zamestnávateľov a musia sa ním riadiť už aj doma. V niektorých štátoch západnej Európy sa už dokonca rozbiehajú diskusie, či by sa uťahovanie opaskov nemalo dotknúť aj zákonom chránených voľných dní. Hrozí ale skutočne Slovákom "orezávanie" garantovanej ročnej dovolenky?

 Kríza škrtí rôzne oblasti ekonomiky - od priemyslu, cez štát, až po zamestnanecké výhody. Britský týždenník Economist preto uvažuje v jednej zo svojich komentatívnych rubrík nad tým, že by sa takéto opatrenia mohli dotknúť aj zákonom garantovaných „istôt“. Ako sú napríklad stanovené dovolenkové dni za rok.

Sú však na tom Slováci tak výnimočne dobre, aby si mali skracovať každoročný minimálny odpočinok? Štatistiky hovoria, že v rámci strednej Európy má Slovensku privilégiá najmä. A to najmä čo sa sviatkov týka.

„Podľa štúdie spoločnosti Mercer je Slovensko v rámci regiónu Vyšehradskej štvorky štátom s druhým najvyšším počtom voľných dní – to jest dovolenka plus sviatky, ktorých je spolu 35 za rok,“ vysvetlil pre Aktuálne.sk analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž.

„Pre porovnanie, v susednej Českej republike toto číslo dosahuje 33. Viac voľných dní ale majú susedné Poľsko 37,“ dodal. Rakusko má napríklad 38 voľných dní.
Dlhšie hodiny v úradoch

Ešte lepšie sú na tom zamestnanci štátnej správy. Tí podľa analytika INESS Radovana Ďuranu dokonca po 33 narodeninách dostávajú namiesto zákonom stanovených päť týždňov ešte o týždeň navrch. Okrem toho majú aj kratší pracovný čas. Týždenne oficiálne odpracujú len 37,5 hodiny týždenne.

 „Predĺženie pracovnej doby vo verejnej správe by bolo žiaduce, malo by byť však spojené s dôsledným auditom, v ktorý by umožnil zvýšiť odmeny výkonným zamestnancom, a zároveň došlo k zrušeniu, miest s nízkou pridanou hodnotou,“ myslí si analytik.

„Orezanie dovolenkovej slaninky“ ale Ďurana nevylúčil ani v súkromnom sektore. Nebolo by to však zadarmo. Zamestnanec by sa na ňom mohol napríklad dohodnúť so zamestnávateľom, pod podmienkou, že dostane vyššiu odmenu.
Bez objednávok nie sú koláče

Menej dovolenky ale nie je všeliekom a pre ekonomiku nakoniec nemusí mať ani výraznejší pozitívny vplyv, varuje Baláž zo Slovenskej sporiteľne. Analytik totiž pripomína, že daňové príjmy a rast ekonomiky závisia skôr od dopytu po výrobkoch a službách, ako od odpracovaného čase.

„Ak niektoré firmy nemajú objednávky, ich tržby sa pri zmene počtu sviatkov respektíve voľných dní nezmenia. Naopak, firmy, ktorých kapacity sú plne využité, už aj dnes pracujú v nepretržitej prevádzke - vrátane sviatkov,“ dokazuje odborník tieto fakty aj v praxi.

Podobne cez sviatky podľa neho brány nezatvárajú ani viaceré maloobchodné predajne, ktoré vďaka voľnu získajú vyššie tržby. „Dopad na štátny rozpočet by bol rovnako limitovaný,“ odhaduje výsledok opatrení Baláž.

Prospieť by to ale podľa Ďuranu mohlo aspoň zamestnávateľom. Menej dovoleniek by totiž znížilo administratívne náklady a umožnilo by lepšie využiť ľudský kapitál.
Zdravie dôležitejšie ako ekonomika

Diskusia britského týždenníka je ale podľa ministerstva práce nereálna a ani sa o podobnom škrtaní neuvažovalo. Minimum dovolenky totiž pre Slovensko, ako aj zvyšok starého kontinentu, určuje únijná smernica - presne na štyri týždne.

 "Nemôžeme ísť pod tento rozsah," povedala pre Aktuálne.sk Barbora Petrová z tlačového oddelenia rezortu. Pripomenula tiež, že 20 voľných pracovných dní je v našej legislatíve zavedených dlhodobo a v sučasnosti ani nevidia dôvod, aby sa pred zdravím ľudí uprednostňovali ekonomické faktory.

"Záverom poznamenávame, že nie je jasné, ako by viac unavení ľudia, bez dovolenky na zotavenie, prospeli zamestnávateľovi (napr. nižšia výkonnosť)," popísala jednu z výhrad Petrová.

Rezort sa tiež pýta, ako by podobné okresanie dovolenky pomohlo v čase krízy, kedy je znížená ponuka práce. "Aj spoločnosti pristupujú ku skracovaniu pracovného času, k prekážkam v  práci, ku kontu pracovného času, aby vôbec zabezpečili, respektíve naplnili  fond pracovného času," vysvetlila Petrová.
Viac hodín, menej práce

Pred unáhleným škrtaním zákonnej dovolenky varuje aj šéf odborovej organizácie KOVO Emil Machyna. Medzinárodný trend ide podľa neho aj podľa ministerstva presne opačným smerom. Namiesto kratšieho oddychu totiž štáty tlačia na osekanie pracovného času.

„Logiku by to malo v čase konjunktúry, kedy by ekonomika rástla o desať percent ročne a chýbalo tu 100-tisíc pracovných miest,“ myslí si Machyna. Vtedy by totiž vyťaženejší pracovníci mohli pomôcť vyrovnať ponuku a dopyt.

„Čím dlhší je ale pracovný čas, tým je menej pracovných príležitostí. Ak Slovensko má dnes jeden z najdlhších pracovných časov, a to nehovoríme o nadčasoch, a máme aj jednu z najvyšších produktivít, tak nemá zmysel predlžovať ho,“ tvrdí.

Ako konkrétny príklad uviedol dvoch ľudí, ktorí denne odpracujú 12 hodinové zmeny. Ak by v práci strávili len osem hodín, zamestnať by sa namiesto dvoch mohli aj traja.
Pomohol by štát i odbory

Šéf časti odborárov pripúšťa, že skracovanie pracovného času, za rovnakú mzdu, pre zamestnávateľa znamená náklady navyše. Tvrdí však, že by ich nemusel znášať sám.

 „Keď sa práca skráti o hodinu, tak stojí o nejakých šesť až desať percent viac. Časť by ale mohol vykryť štát, odbory by sa zaviazali dvíhať mzdy len o výšku inflácie a časť by znášal zamestnávateľ,“ opísal model Machyna.

Jedným dychom tiež pripomenul, že financie na mzdy tvoria len 30 percent všetkých nákladov zamestnávateľa, takže spomínané percentá z celého koláča spoločnosti odkroja ešte menej.
„Leniví“ Gréci a Slováci?

Štatistiky OECD ale ukazujú, že Slováci už teraz ročne odpracujú v rámci V4 za rok najmenej hodín, konkrétne 1785. Len pre porovnanie Poliaci strávia ročne v práci 1929, Maďari 1888 a Česi 1800. Ani jeden zo štátov strednej Európy pritom nestíha za „lenivými“ Grékmi, ktorí odpracujú za rok vyše 2000 hodín.

Machyna ale upozorňuje, že v číslach nie sú započítané nadčasy a v nich Slováci v porovnaní s priemerom doslova vynikajú. „V Európe sú povolené nadčasy v priemere 80 hodín ročne. My máme v zákonníku povolených maximálne 400 hodín a zdravotníci dokonca 500,“ hovorí šéf zväzu KOVO.

Naopak podstatne menej hodín v práci trávia obyvatelia vyspelých štátov Západu ako Nemecko (1397 hodín ročne) a Francúzsko (1479 hodín ročne).

"Vo väčšine rozvinutých krajín EÚ je toto číslo ešte nižšie - čo však môže súvisieť aj s množstvom ľudí pracujúcich na skrátený pracovný úväzok," vysvetlil veľké rozdiely Baláž. "Na druhú stranu, podľa OECD je u nás najvyššia aj produktivita práce v rámci Vyšehradskej štvorky," uzavrel tému analytik.

Ondrej Kubovič

Aktualne.sk, 21.8.2013