Vráťme sa na zem (Pravda)

Dňa 29.8.2013 vyšla v denníku Pravda skrátená reakcia Jána Dingu z INESS na komentár Ivana Špániho.

Vráťme sa na zem (Pravda)

Ivan Špáni v komentári v Pravde zo dňa 17. 8. 2013 polemizoval so závermi štúdie INESS o minimálnej mzde. Viaceré tvrdenia sú v rozpore s textom štúdie a môžu viesť k nesprávnej interpretácii jej výsledkov. Považujeme preto za nevyhnutné na tieto tvrdenia reagovať.

Podľa Špániho axiómu o súvise minimálnej mzdy a nezamestnanosti „už dávno vyvrátili odborníci, ktorí sa minimálnou mzdou zaoberajú dlhodobo, napríklad v Inštitúte pre výskum práce a rodiny. Prapôvodný zdroj tejto axiómy bol akýsi výskum v amerických reštauráciách, ktorý sa však ukázal ako podvod.”

Axióma týkajúca sa minimálnej mzdy hovorí, že zvyšovanie minimálnej mzdy zvyšuje zamestnávateľom mzdové náklady. Nič viac. Keďže sa jedná sa o axiomatickú vetu, nemôžu ju spochybňovať ani odborníci, na ktorých sa Špáni odvoláva. Sporiť sa možno akurát o následkoch, ktoré z tejto axiómy vyplývajú.

Je logické, že vyššie mzdové náklady zákonite vyvolajú reakciu. Otázkou je, akým spôsobom sa tieto náklady rozdelia medzi zamestnávateľov, zamestnancov, a spotrebiteľov. A práve tu je priestor pre empirický výskum, resp. pozorovanie praxe.

Výskumov o vplyve minimálnej mzdy bolo v posledných desaťročiach vykonaných doslova stovky. Vznikli preto aj metaštúdie, zhrňujúce výsledky mnohých výskumov vykonaných v rôznom čase na rôznych miestach, ako tá od Davida Neumarka a Williama Waschera.

Je to práve realita, ktorá je v rozpore so Špániho tvrdeniami: z výskumu Neumarka a Waschera vyplýva, že dve tretiny štúdií reálnych dát odhalili zjavný súvis medzi vyššou minimálnou mzdou a vyššou nezamestnanosťou. Pri zameraní sa na nízkokvalifikovaných pracovníkov bol tento efekt ešte očividnejší. Závery s opačnými tvrdeniami by sme spočítali na prstoch jednej ruky.

Známe závery „akéhosi výskumu v amerických reštauráciách“ skutočne boli spochybnené kvôli zlej metodike. Vtip je v tom, že to bola práve táto štúdia vykonaná na amerických fast-foodoch v New Jersey a Pennsylvánii, ktorá pôvodne spochybňovala vplyv minimálnej mzdy na zamestnanosť. Následne viaceré analýzy upozornili na metodické nedostatky a kvalitu jej záverov. Jeden z jej autorov David Card sa neskôr vyjadril: „V skutočnosti som nikde v knihe ani v iných dokumentoch nenavrhoval zvyšovať minimálnu mzdu.“

Teória vs. prax

Kritici minimálnej mzdy sú často označovaní za teoretikov, ktorí ignorujú dianie v reálnom svete. Skutočnosť je však opačná. Sú to práve teoretici, ktorí obhajujú zvyšovanie minimálnej mzdy (vyššia minimálna mzda by mohla zvýšiť motiváciu pracovať, následne zamestnanosť, spotrebu, životnú úroveň, HDP, atď), zatiaľ čo v realite pozorujeme kontraproduktívnosť týchto vysnívaných dopadov.

Špáni tvrdí, že „keďže u nás produktivita práce značne predbieha rast miezd, tak obavy zo zvýšenia minimálnej mzdy a jej účinkov na stratu konkurencieschop­nosti sú neopodstatnené.” Inými slovami, ak napríklad automobilky s halami v Bratislave, Trnave a Žiline pustia svoje výrobné linky rýchlejšie bez toho, aby zamestnali nových ľudí (čo sa stalo v minulom roku, keď automobilky zvýšili produkciu o 44% ale zamestnali len o 4% viac ľudí), je to podľa Špániho dôvod na zvýšenie minimálnej mzdy vo všetkých firmách na Slovensku.

Teoretici minimálnej mzdy by o vzťahu produktivity a miezd mohli niečo porozprávať aj 316 zamestnancom obuvníckej firmy zo Sniny, ktorú pokles objednávok primäl k prepúšťaniu. Alternatíva hoci aj dočasného zníženia miezd neexistuje. Zákon zamestnancov pred touto možnosťou „chráni“, skončia preto na úrade práce.

Dojmy a pojmy

Tu sa dostávame k podstate problému. Ak minimálna mzda nemá vplyv na zamestnanosť, prečo ju nestanoviť na 1 000 eur? Minimálna mzda garantuje mzdu len tým, ktorí pracujú. V reálnom svete je však v každej ekonomike bez ohľadu na legislatívu a Zákonník práce skutočná minimálna mzda rovných 0 eur. Na Slovensku túto mzdu poberá vyše 400-tisíc ľudí. Sú totiž nezamestnaní. Ak je problém uživiť rodinu z 337 eur v hrubom, so mzdou 0 eur (resp. dávkou cca 180 eur) to už problém nie je?

Mzdová úroveň v hospodárstve nezávisí od snaživosti alebo nebodaj milosti zamestnávateľa. Kľúčovým faktorom je tu kapitálová vybavenosť, a v tej sú pri porovnaní krajín západnej a východnej Európy stále priepastné rozdiely. Nazývať „nezmyslom” rozdielne mzdy na rovnakých pozíciách v Nemecku a na Slovensku je nepochopením základnej ekonomickej reality. Výšku miezd neurčuje Marxova „objektívna” hodnota práce, ale súťaž kapitálu o túto prácu. Kde je málo kapitálu a veľa záujemcov o prácu, tam sú nízke mzdy.

Ak sa investor rozhoduje medzi západným Nemeckom a východným Slovenskom, sú to práve nižšie náklady, ktoré môžu misku váh preniesť v prospech nášho regiónu. Nové investície k nám však prinášajú kapitál a kapitál následne tlačí na rast miezd. Aj vďaka tomu vzrástli reálne mzdy na Slovensku v minulom desaťročí o viac ako 30 %. V Nemecku počas toho istého obdobia došlo k poklesu reálnych miezd.

Nežijeme v Nemecku, ale na Slovensku, v slovenských podmienkach, so slovenskou nezamestnanosťou a slovenskou štátnou správou. Ak je niečo nezmyslom, je to porovnávanie minimálnych miezd naprieč európskymi krajinami a tváriť sa, že neexistuje rozdiel medzi Slovenskom a Luxemburskom. Pre zlepšenie podmienok zamestnancov v našich chudobnejších regiónoch sa dá urobiť kus práce. Treba sa však najprv vzdať fantazírovania o štvorcifernej minimálnej mzde a vrátiť sa nohami na zem.

Zvýšme čisté mzdy

Minimálna mzda garantuje zamestnanému človeku minimálny príjem - nikomu však negarantuje prácu. V konečnom dôsledku je to vždy na rozhodnutí zamestnávateľa, či zvýšené mzdové náklady akceptuje, resp. či niekoho za minimálnu mzdu zamestná. Jediné, na čo má štát priamy vplyv, je výška odvodového zaťaženia, v ktorom je široký priestor na úpravy. Je azda normálne, že na to, aby človek s minimálnou mzdou zarobil 292 eur v čistom, musí štátu na odvodoch zaplatiť 164 eur?

Nahradenie minimálnej mzdy odvodovou odpočítateľnou položkou pre nízkopríjmových zamestnancov podľa návrhu INESS je v skutočnosti jediným spôsobom, ako tento problém vyriešiť na prospech všetkých. Nejedná sa o dotáciu zamestnávateľom, odvody v skutočnosti platí len a len zamestnanec. Zatiaľ čo zamestnanca prirodzene zaujíma najmä čistá mzda, zamestnávateľa prirodzene zaujímajú celkové mzdové náklady bez ohľadu na to, akú časť týchto nákladov čistá mzda tvorí.

Ak by sa presadil návrh INESS na zníženie odvodov na nízke príjmy, dokonca aj v prípade, že by sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na požívaní výhod odvodovej úľavy rovnakým dielom (tj. zamestnávateľ by skresal mzdové náklady o rovnakú čiastku, o akú by zamestnancovi stúpol čistý príjem), čistá mzda zamestnanca, ktorý dnes poberá minimálnu mzdu, by stúpla z 292 eur na 330 eur.

Úľava by pritom pozitívne ovplyvnila 700-tisíc zamestnancov, zvýšila čisté príjmy nízkopríjmových pracovníkov (ako vidíme vyššie, dokonca viac ako odborármi navrhované 8 % zvýšenie minimálnej mzdy) a prostredníctvom nižších mzdových nákladov podporila tvorbu desaťtisícov pracovných miest. Môžeme preto buď hľadať zdroje na skutočné riešenie skutočného problému alebo naďalej navyšovať minimálnu mzdu bulharskými konštantami ignorujúc problémy, ktoré spolu s vysokými odvodmi od prvého zarobeného eura spôsobuje nízkokvalifikovaným skupinám.

Ján Dinga, INESS

Pravda, 29.8.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards