Našu ekonomiku dusí neochota šetriť (Hospodárske noviny)

Vláda  nemôže zabezpečiť zahraničný dopyt, ale je v jej moci odstraňovať domáce prekážky, ktoré tvorbe pracovných  miest bránia, konštatoval pre Hospodárske noviny dňa 11.9.2013 Radovan Ďurana z INESS. Ako ďalej dodal, v snahe preklenúť vzniknutý výpadok sa súčasné rozpočty spoliehajú hlavne na jednorazové a nesystematické opatrenia.

Našu ekonomiku dusí neochota šetriť (Hospodárske noviny)

Ešte v roku 2009 vtedajší minister financií Ján Počiatek uisťoval, že Slovensko nebude v rámci konsolidácie verejných financií nútené robiť žiadne drastické škrty ani siahnuť po zvyšovaní daní. Realita ukázala presný opak, no Počiatek napriek tomu nekonal a problémy, ktoré sa nakopili, tak pred sebou Slovensko tlačí až doteraz. Na zásadnejšie rozpočtové škrty sa totiž neodhodlala ani žiadna nasledujúca vláda. Nepríjemnou realitou sa stalo opakované zvyšovanie daní, opatrenia zamerané proti živnostníkom a dohodárom a znepružnenie trhu práce. Najväčším problém všetkých vlád v boji proti kríze tak bola práve ich nečinnosť, keď neboli schopné prijať razantné a systematické zmeny. „Každá vláda totiž skôr deklarovala boj proti kríze, ako by uskutočňovala zásadné reformné kroky,“ hodnotí Matúš Pošvanc z Nadácie F. A. Hayeka.

Pohoršili si najmä živnostníci
V rámci konsolidačných opatrení sa vlády zamerali na živnostníkov. Kabinet Ivety Radičovej o nich hovoril ako o „prefarbených zamestnancoch“, súčasná vláda z nich chce zase urobiť riadnych zamestnancov. Druhá vláda Roberta Fica totiž zvýšila daňové a odvodové zaťaženie živnostníkov. Cieľom bolo dostať ich na približne rovnakú úroveň ako sú zamestnanci. Tento pokus nakoniec nebol vôbec úspešný. Výrazná časť živnostníkov sa totiž rozhodla namiesto zamestnania zmeniť právnu formu a začali si zakladať spoločnosti s ručením obmedzeným.

Okrem zjavnej snahy o zvýšenie rozpočtových príjmov bolo jedným z hlavných argumentov najmä to, že často odvádzajú len minimálne odvody a zamestnanci tak doplácajú na ich dôchodky. Vláda však ignorovala skutočnosť, že ľudia počas života striedajú nielen zamestnania, ale aj formy zárobkovej činnosti. Minimálne odvody zo živnosti či dohody tak po celý život odvádza len relatívne malý počet daňových poplatníkov. Snaha o daňovo-odvodové „zrovnoprávnenie“ živnostníkov a dohodárov je problematické najmä pre odlišnú povahu zárobkovej činnosti. Zatiaľ čo živnostník odvádza štátu platby neustále bez ohľadu na to, či vykazuje zisk alebo stratu, zamestnanec štátu odvádza peniaze, len ak má príjem. Živnostníci navyše nemajú nárok na dovolenku, PN a ďalšie zamestnanecké výhody.

Doplatili aj dohodári
Súčasná vláda sa v rámci konsolidácie zamerala aj na dohodárov, keď túto formu zamestnania zaťažila tak byrokraticky, ako aj daňami a odvodmi. Doplatili na to najmä tí, ktorí si prácami na dohodu privyrábali, teda ľudia s nižšími príjmami, študenti a dôchodcovia. Atraktivita tejto formy práce sa tak pre zamestnancov, samozrejme, znížila. Tento trend bol najvýraznejší najmä na prelome rokov 2012 a 2013, keď vstúpila do platnosti nová legislatíva. Počet dohôd síce od začiatku roka aj pre sezónny výkyv mierne narástol, pri súčasnej miere odvodového zaťaženia však predchádzajúce úrovne nedosiahnu.

Zákonník práce
Samostatnou kapitolou je trh práce. Problémom doterajších vlád bola podľa Radovana Ďuraňu z INESS najmä neschopnosť zásadne uľahčiť pracovnému trhu. „Vláda  nemôže zabezpečiť zahraničný dopyt, ale je v jej moci odstraňovať domáce prekážky, ktoré tvorbe pracovných  miest bránia,“ tvrdí. Zákonník práce prijatý počas vlády Ivety Radičovej síce priniesol mierne zvýšenie flexibility pracovného trhu, pokračujúcemu rastu nezamestnanosti nezabránil. Podobne to vidí aj Peter Goliáš z INEKO. „Vlády nedokázali znížiť nezamestnanosť, čo súvisí s neochotou zvýšiť pružnosť Zákonníka práce, znížiť odvody ľuďom s nízkym príjmom a tiež so zhoršením konkurencieschopnosti Slovenska,“ hovorí.

Výrazné zhoršenie priniesla najmä posledná novela Zákonníka práce z dielne súčasnej vlády. Firmy ku koncu minulého roka začali rušiť časť nadbytočných pracovných miest už v predstihu, ešte počas platnosti pôvodnej legislatívy. Komplikovanejšie a nákladnejšie  prepúšťanie nevyhnutne vedie zamestnávateľov k vyššej opatrnosti pri prijímaní nových zamestnancov, čo má negatívne dosahy na tvorbu nových pracovných miest.

Zvyšovanie daní nepomohlo
Vláda sa síce v rámci konsolidačného úsilia vydala zdanlivo jednoduchšou cestou konsolidácie na strane príjmov, no pôvodná prognóza výberu daní, na ktorej bol postavený tohtoročný rozpočet, sa v súlade s očakávaniami analytikov ukázala ako optimistická. „V snahe preklenúť vzniknutý výpadok sa súčasné rozpočty spoliehajú hlavne na jednorazové a nesystematické opatrenia,“ hodnotí Ďuraňa.

Zvyšovanie daní je pritom širším trendom v rámci boja proti kríze naprieč Európou. Ani snaha o čo najrýchlejšiu konsolidáciu verejných financií by však neospravedlňovala nahradenie opatrení, ktoré fungujú, takými, ktoré nefungujú.

Lukáš Havlík

Hospodárske noviny, 11.9.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards