V diskusii o dôchodkoch sa zabúda na budúcnosť (Pravda)

Dlho očakávaná analýza (ne)výhodnosti dôchodkových pilierov z dielne
ministerstva práce, sociálnych vecía rodiny mnohých sklamala. Už sa
nedozvieme, či sklamala aj premiéra Fica, či ministerku Tomanovú, v
každom prípade nepriniesla kľúč, ktorý by jednoznačne potvrdil alebo
vyvrátil dve čísla. Milión sporiteľov a mzdu 29-tisíc korún.

V diskusii o dôchodkoch sa zabúda na budúcnosť (Pravda)

Týmito číslami totiž vládni predstavitelia spolu s riaditeľom Sociálnej
poisťovne nepochopiteľne vymedzili hranice (ne)výhodnosti druhého
piliera.
Pritom štruktúru tejto mikroanalýzy dôchodkového systému
nemožno kritizovať. Porovnávaním prvého a druhého piliera sa snaží
upozorniť na riziká a možné negatíva. Nevydáva arbitrážne závery, ale
odporúčania. Akceptuje tak fakt, že samotné rozhodnutie je vecou
každého sporiteľa, jeho predstáv o budúcnosti a preferenciách
nemerateľných parametrov, akým je napríklad dedenie úspor.

No hoci štruktúra obstojí, analýze sa rozhodne dá vyčítať absencia
nestrannosti - podstatná miera skepticizmu vo vzťahu k druhému pilieru
a prílišná miera optimizmu vo vzťahu k prvému pilieru, ktorá miestami
hraničí so zaujatosťou.

Analýza považuje za takmer isté, že sa nezmení nastavenie prvého
piliera. V najhoršom prípade uvažuje nad zmenou valorizácie už
vyplácaných dôchodkov, inak predpokladá, že všetko zostane po starom.


Nemyslia na demografický vývoj?

Krátkozrakosť tohto pohľadu je do očíbijúca. Ministerstvo práce azda
úmyselne ignoruje demografické zmeny, samotná ministerka ich
spochybňuje a pripúšťa až o dvadsať rokov. Pritom svedkami tých zmien
sme už dnes. Počet detí vo veku do 14 rokov, čo sú budúci pracujúci,
ktorísa budú tým dnešným skladať na dôchodky, poklesol za posledných 20
rokov o viac ako tretinu (!). Na budúcich dôchodcov bude preto pracovať
menej ľudí. Udržiavanie miery náhrady dôchodku na úrovni 50 percent
predchádzajúceho príjmu sa tak stáva sladkým sľubom, ale pri menšom
počte pracujúcich bude neuskutočniteľný. Alebo sa bude dať uskutočniť
len za cenu ďalšieho zvyšovania odvodov, čo však môže zmenšujúcu sa
skupinu pracujúcich ešte viac zaťažiť. Kompenzovať výpadok počtu
pracujúcich spolu s rastúcou mierou dožitia bude nutné predlžovaním
veku odchodu do dôchodku. To však nemusí stačiť, a preto každá budúca
vláda, ktorá nebude chcieť ďalej zvyšovať odvodové zaťaženie
ubúdajúcich pracujúcich, bude musieť riešiť otázku vysokej miery
zásluhovosti a valorizácie aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Tá je
rozhodujúca pre výpočet dôchodku. Analýza tieto aspekty vôbec
nezohľadňuje, a to jej uberá na objektívnosti.
Bizarne vyznievajú niektoré riziká týkajúce sa druhého piliera. Jedným
z nich je riziko, že sporiteľ nedosiahne limit 15 rokov sporenia
potrebných, aby získal nárok na výplatu dôchodku z druhého piliera.
Druhým je absencia sporenia invalidov bez príjmov (štát neplatí za
invalidov). Pritom práve súčasná vláda to prvé riziko zámerne zvýšila o
5 rokov a druhé celé zaviedla.

Tendenčnosť cítiť aj z hodnotenia dôvodov, prečo do druhého piliera
vstúpilo relatívne veľa ľudí vo vysokom veku. Autori to hodnotia ako
morálny hazard, spoliehanie sa na štát, ktorý potenciálny nízky
dôchodok zo sporenia bude kompenzovať. Nie sú schopní pozrieť sa na vec
z druhej strany, že to môže byť presne naopak - že môže ísť o prejav
nedôvery k schopnosti štátu garantovať dostatočne vysoké dôchodky z
priebežného piliera.

Chýbajú zásadné odpovede
V princípe analýza nepriniesla nič
nové. Potvrdila, že výška dôchodkov sporiteľov bude závisieť najmä od
obdobia sporenia a že ľudia s nízkymi príjmami nemusia v oboch
pilieroch nasporiť viac, ako by získali iba z prvého piliera. Bohužiaľ
však vášnivé spory o finančnú výhodnosť pilierov zakrývajú iné rovnako
dôležité otázky nastavenia dôchodkového systému. Nie je to len
nerovnováha vo financovaní- veď prvý pilier nie je financovaný len
deviatimi percentami z miezd od sporiteľov, ale aj odvodmi do
rezervného fondu a prebytkami ostatných fondov. Diskusii však chýba
najmä základné zdôvodnenie postojov, prečo (ne)motivovať ľudí k návratu
do prvého piliera.

Nediskutuje sa o tom, či by mal byť za dôchodok zodpovedný primárne
občan alebo štát. Či by štát mal garantovať tridsaťtisícové dôchodky
zamestnancom s nadpriemernými príjmami, alebo či by mal zabezpečovať
oporu len pre tých, ktorí z rôznych príčin nemali možnosť šetriť si. Či
je správne, aby bremeno zodpovednosti za pokojný dôchodok dnešných
pracujúcich niesli ešte nenarodené generácie.

Súčasná diskusia, tak ako ju vedie dnešná vláda, sa obmedzuje na hádky,
či viac porastie priemerná mzda, dôležitá pre prvý pilier, alebo
akciové trhy, dôležité pre druhý pilier. Pritom argumentmi podložené
vysvetlenia zásadných postojov by diskusiu podstatne zjednodušili.

Vymedzili by strategické smerovanie dôchodkového systému do budúcnosti,
čo by predstavovalo najlepší liek proti každoročným prekáračkám, za
ktorými stojí politicky motivované naháňanie preferenčných bodov.

Radovan Ďurana, INESS

Pravda, 7.3.2008

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards