Ďalší vládny klinec do rakvy nezamestnaným

Minister práce minulý mesiac hovoril na tripartite o zvýšení minimálnej mzdy o 2,4 %. Stroskotanie následných jednaní so zamestnávateľmi a odbormi o tomto návrhu si vláda vyložila po svojom a prišla s ďalším návrhom na zvyšovanie, tentokrát o 4,2 %.

Ani tento návrh podľa očakávaní nenašiel zhodu na Hospodárskej a sociálnej rade. Keďže posledné slovo pri zvyšovaní má vláda, je pravdepodobné, že od nového roku vzrastie minimálna mzda o 4,2% t.j. 14,3 eur na 352 eur mesačne. Minimálne mzdové náklady zamestnávateľov preto vzrastú o takmer 20 eur mesačne.

Obete medzi zamestnanými

Zatiaľ čo táto správa poteší niektorých nízkopríjmových zamestnancov, pre tisícky pracujúcich predstavuje problém. Nie každý zamestnávateľ vypláca nízke mzdy preto, že ľudia ponúkajúci prácu sú ochotní ísť s nárokmi dolu pod tlakom konkurencie (vysokého počtu nezamestnaných). V prípade, že zamestnávateľ zamestnáva ľudí s nízkou pridanou hodnotu práce, resp. hospodári s minimálnou maržou, vynútené zvýšenie mzdových nákladov ho môže primäť k prepúšťaniu.

Plošná minimálna mzda tieto prípady nerozlišuje a v duchu hesla, keď sa rúbe les, lietajú triesky, zvyšuje mzdy selektívne niektorým zamestnancom na úkor tých, ktorí prídu o prácu. Nerieši tiež hlavné problémy nízkej mzdovej úrovne slovenských regiónov, ktorými sú nízka úroveň kapitálovej vybavenosti (stroje, know-how, infraštruktúra) a vysoká miera nezamestnanosti.

Obete medzi nezamestnanými

Väčší problém však predstavuje minimálna mzda pre nezamestnaných. Väčšinu zo 400-tisíc ľudí bez práce u nás tvoria ľudia s nižšou kvalifikáciou, resp. dlhodobo nezamestnaní. Je preto predpoklad, že aj ich budúce zamestnanie bude skôr z nižšej platovej kategórie.

Trh práce oslobodený od byrokratických prekážok prirodzene speje k plnej zamestnanosti. Minimálna mzda však v praxi z hospodárstva odstraňuje pracovné miesta s nízkou pridanou hodnotou, ktorá nedosahuje vládou stanovené minimálne mzdové náklady. Minimálna mzda tak eliminuje tvorbu pracovných miest pre tých najzraniteľnejších. Niektorým preto neostáva iné, ako podliezť latku minimálnej mzdy prácou načierno. Aj preto (no nielen) máme na Slovensku 14 % nezamestnanosť, zatiaľ čo európske krajiny bez plošne stanovenej minimálnej mzdy (ako Švajčiarsko, Rakúsko či Nemecko) sa blížia aj napriek kríze k plnej zamestnanosti.

Riešenie

Ľudia však aj napriek tomu žijú v ilúzii, že minimálna mzda predsa len nejako zvyšuje sociálny štandard pracujúcich. Ak by to tak bolo, nie je dôvod, pre ktorý by sme nemohli minimálnu mzdu stanoviť na 1 000 eur. Takto však trh práce bohužiaľ nefunguje. Štát nemôže administratívne zvýšiť životnú úroveň, môže ale odstrániť prekážky, ktoré rastu životnej úrovne sám spôsobuje.

Vláda sa síce hrá na bojovníka za vyššie mzdy, ale už sa príliš nechváli tým, že na to, aby pracovník na minimálnej mzde uvidel v peňaženke 292 eur, musí za služby štátu prostredníctvom odvodového zaťaženia zaplatiť 164 eur zo svojej ceny práce.

Vláda avizovala na riešenie tohto problému zavedenie odvodovej úľavy. Jej návrh je však neefektívny a bude mať len limitovaný dopad, keďže s cieľom spraviť ho fiškálne neutrálnym, má byť úľava dočasná a zameraná len na zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných. Má teda rovnaký problém ako minimálna mzda: pomôže sa jedným na úkor iných, dočasnosť zároveň zvyšuje riziko zániku pracovného miesta po vypršaní úľavy.

Dobré riešenia nie sú zadarmo. Vhodne nastavenou plošnou a trvalou odvodovou úľavou pre nízkopríjmové skupiny pritom môže vláda prostredníctvom nižšieho odvodového zaťaženia podporiť tvorbu pracovných miest vhodnú pre najväčšiu skupinu nezamestnaných, a zároveň zvýšiť čisté príjmy nízkopríjmových zamestnancov o desiatky eur. Takáto úľava by tak prekonala aj očakávania odborárov, ktorých zaujíma najmä budúci minimálny čistý príjem, ktorý bude zamestnancom vyplácaný.

Je preto len na rozhodnutí vlády, či bude hľadať zdroje v štátnom rozpočte na skutočné riešenie akútneho problému státisícov  ľudí alebo radšej naďalej alokovať zdroje na stavbu futbalových štadiónov či diaľnice na Ukrajinu. Predstieranie záujmu o pracujúcich zvyšovaním minimálnej mzdy bulharskými konštantami totiž problémy sociálne slabších skupín iba zhoršuje.

Článok bol publikovaný v skrátenej verzii v Hospodárskych novinách 25.9.2013.