Zmrzačení dohodári

Je tomu už 9 mesiacov od zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia, súčasťou ktorého bolo aj zavedenie odvodov na dohody.

Celkom dlhá doba na bilanciu dôsledkov tohto opatrenia. V nasledujúcom grafe porovnávame počet dohôd a počet dohodárov v roku 2012 (dve vyššie krivky) a v roku 2013 (dve nižšie krivky):

V januári došlo k medzimesačnému poklesu dohôd o vyše 50 % (medziročný pokles o 240-tisíc). Tieto začali postupne narastať, zavedenie odvodov totiž sprevádzal aj administratívny chaos nejasných podmienok prihlasovania dohodárov do Sociálnej poisťovne. Pokles počtu dohôd sa však zdá byť trvalý. Počet dohôd síce s blížiacim sa letom stúpal, tento trend je ale charakteristický aj pre minulé roky.

Medzi februárom a júnom 2012 stúpol počet dohôd o 85-tisíc. Je to prakticky rovnaký nárast, aký sme zaznamenali medzi februárom a júnom 2013 (83-tisíc). Môžeme preto konštatovať, že vládne zavedenie odvodov na dohody spôsobilo medziročný pokles o 200-tisíc kontraktov, čo predstavuje tretinu všetkých uzatvorených dohôd.

Neutešene vyzerá aj vývoj počtu dohodárov, ktorých je o 200 000 (!) menej ako pred rokom (jeden dohodár môže mať uzatvorených viacero dohôd). Ich počet síce od januára do apríla 2013 vzrástol o 75-tisíc, o podobný počet však rástol aj v rovnakom období minulého roka (65-tisíc). Žiada sa dodať, že viac ako tri štvrtiny dohodárov si týmto inštitútom privyrába do 200 eur mesačne, jedná sa teda najmä o spôsob, ktorým si rôzne skupiny obyvateľstva (študenti, dôchodcovia, nízkopríjmové skupiny) prilepšujú, resp. zvyšujú svoj existujúci príjem (približne tretina dohodárov má aj príjem zo zamestnaneckého pomeru).

Medziročné porovnanie

Pozrime sa dôkladnejšie na zmenu vývoja počtu dohodárov a ich príjmov na medziročnej báze. Sociálna poisťovňa v počte dohodárov eviduje aj dohodárov s nulovým príjmom. Je to tak preto, že nie všetci dohodári majú pravidelný príjem - ak si dohodár príležitostne privyrába každý druhý mesiac, šesť mesiacov v roku bude jeho príjem z dohôd nulový.

Ak očistíme počty o nulových dohodárov, môžeme konštatovať, že aktívnych dohodárov bolo v apríli 2012 spolu 365 799 a v apríli 2013 spolu 274 949:

Medziročný pokles dohodárov, ktorí mali v danom mesiaci nenulový príjem z dohody, tak činil približne 25 %.

Na základe anonymizovanej vzorky poistencov Sociálnej poisťovne môžeme odhadnúť aj dopad zodvodnenia dohôd na sociálny štandard pracujúcich, ktorí si nimi privyrábali. Porovnali sme celkové čisté príjmy náhodnej vzorky 750 ľudí, ktorí mali v apríli 2012 príjem zo zamestnaneckého pomeru aj z dohody (spolu 300 až 1000 eur v čistom) a v apríli 2013 len príjem zo zamestnaneckého pomeru. Získame tak lepšiu predstavu, či týmto zamestnancov stúpol príjem z ich zamestnaneckého pomeru alebo len jednoducho prišli o svoj vedľajší príjem z dohody.  Z porovnávanej vzorky poklesol čistý príjem vyše dvom tretinám pracujúcich. Priemerný poistenec v anonymizovanej vzorke zaznamenal pokles čistého príjmu o vyše 60 eur.

Kde ich hľadať?

Vláda predpokladala presun časti dohodárov na trvalý pracovný pomer. Zamestnávatelia totiž podľa nej dohodárov zneužívali, keďže za nich nemuseli platiť odvody. Po novom už táto výhoda odpadla, predpokladal sa preto presun časti dohodárov ku kmeňovým zamestnancom.

Presné čísla sa odhadujú ťažko. V niektorých prípadoch zrejme skutočne k zamestnaniu na trvalý pracovný pomer prišlo, ale nepôjde o podstatný faktor, medziročne počet zamestnancov na plný pracovný čas poklesol o 21-tisíc (2012Q2 - 2013Q2). Ministerstvo môže predpokladať, že častejšie išlo o zlúčenie dohody s pracovným pomerom s nízkou mzdou. Vymeriavací základ zamestnancov vo vzorke plynúci zo zamestnaneckého pomeru skutočne medziročne vzrástol v priemere o 62 eur, čo je výrazne viac, ako by zodpovedalo rastu miezd v hospodárstve. Keďže však priemerný vymeriavací základ z dohody v rovnakej vzorke činil 130 eur, čisté príjmy týchto ľudí poklesli podľa uvedeného grafu.

Výsledkom teda je minimálne naplnenie sledovaného cieľa za cenu podstatného zhoršenia flexibility trhu práce a poklesu čistého príjmu pracujúcich. Dohody neboli zvýhodnené len nezaťažením odvodmi, ale tiež väčšou flexibilitou (na nepravidelné činnosti či sezónne práce môžu byť dohodári vhodnejší ako kmeňoví zamestnanci) a menšou byrokraciou.

O dôsledkoch veľa vypovedá prieskum medzi firmami. Takmer všetky pristúpili vplyvom zmien v Zákonníku práce k zmenám v zamestnávaní dohodárov. 10 % firiem dohodárov prepustilo, tri štvrtiny obmedzili ich zamestnávanie. Prechod dohodára na trvalý pracovný pomer nastal podľa prieskumu u 4 % respondentov, najčastejšie prácu dohodárov rozložili na kmeňových zamestnancov.

Vláda si zmeny pochvaľuje s tým, že nové odvody dohodárom zaručujú nároky na starobné a invalidné poistenie, nemocenské či materskú. Na istoty 200-tisíc stratených dohodárov sa však akosi zabudlo. Väčšie istoty pre zamestnaných v konečnom dôsledku obmedzujú vytváranie pracovných príležitostí. Istoty totiž sľubuje vláda, platí ich ale zamestnávateľ, a nie každý si to môze dovoliť.

Patrilo by sa preto konečne začať riešiť aj problém 400-tisícovej armády nezamestnaných, ktorých jedinou istotou je dávka v hmotnej núdzi. Ich záujmy totiž neobhajuje nikto.

Článok bol zverejnený na eTrend dňa 3.10.2013.