Zázrak minimálnej mzdy

A je to tu. Vláda silou porazila zamestnávateľov a sama si navrhla aj odobrila zvýšenie minimálnej mzdy o 4,2 %.

Minimálna mzda tak od 1. 1. 2014 vzrastie o 14 eur na 352 eur. O negatívach zvyšovania minimálnej mzdy sme písali už veľakrát, napríklad tu, tu a tu.

Zaujímavý je však v tomto kontexte pohľad vlády. To, že vláda ospravedlňuje nadštandardný rast minimálnej mzdy poklesom reálnych miezd v minulých rokoch, je ešte ten menší problém. Za skutočný ekonomický zázrak však možno označiť výpočty v doložke vplyvov.

Podľa vládou predpokladaných vplyvov bude mať totiž zvýšenie pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy vďaka „vyšším sumám odvodov do poistných fondov, odvádzaných z vyššej mzdy alebo platu zamestnanca; zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu možno očakávať aj z dane z pridanej hodnoty za nákupy, na ktoré svoje zvýšené príjmy zamestnanci použijú.”

Negatívny vplyv na zamestnanosť považuje materiál za „zanedbateľný”, a jediné „mierne negatívum” na verejné financie má plynúť zo zvyšovania platov nízkopríjmových štátnych zamestnancov (platených z daní).

Vláda tak čistý pozitívny vplyv na príjmy verejného rozpočtu vyrátala na 4,3 mil. eur. Ak by sme používali túto logiku, mohli by sme väčšinu potrebnej konsolidácie verejných financií vyriešiť zvýšením minimálnej mzdy na 1 000 eur. Veď daňovo-odvodové príjmy by výrazne vzrástli a zvyšovanie minimálnej mzdy má na zamestnanosť len „zanedbateľný” vplyv - teda aspoň podľa vlády.

Je zarážajúce, s akou ľahkosťou sa vláda zahráva s pracovnými miestami 100-tisíc zamestnancov priamo ovplyvňovaných výškou minimálnej mzdy a státisícov nezamestnaných, pre ktorých spraví hľadanie práce opäť o čosi komplikovanejším. Ako keby boli zdroje zamestnávateľov neobmedzené, a nízke mzdy vyplácajú len preto, lebo vláda im nepovedala, že majú mzdy zvýšiť. Niektorí si to budú môcť dovoliť, iní budú musieť pristúpiť k iným opatreniam. Viac odpracovaných hodín, vyššie výkonové limity, nižšie benefity a pod: zamestnanec si musí na svoju mzdu zarobiť. Tam, kde to nepôjde touto formou, dôjde k zániku pracovného miesta, či rozdeleniu medzi dohodárov.

Na Slovensku došlo v rokoch 2011 a 2012 k poklesu reálnych miezd, čo vzhľadom k zlej ekonomickej situácii nie je prekvapivé. Vláda ale napriek tomu nemá problém zdvihnúť minimálnu mzdu a obmedziť tak tvorbu pracovných miest, do ktorej sa zamestnávatelia ani teraz príliš nehrnú. Obhajoba nadštandardného zvyšovania minimálnej mzdy je typickým príkladom, v ktorom prianie je otcom myšlienky. Následky vo forme tvrdej reality však ponesú najmä nezamestnaní.