Firmám zo ziskov ukroja vyššie platy (Hospodárske noviny)

Ako povedal pre Hospodárske noviny dňa 2.10.2013 Ján Dinga z INESS, minimálna mzda môže viesť k prepúšťaniu časti zamestnancov.

Tisícky firiem od nového roka zaplatia viac za zamestnancov. Dôvodom je rast minimálnej mzdy o viac ako 14 eur. Skomplikovať biznis to môže najmä reštauráciám, hotelom či priemyselným podnikom. Firmám tak vzrastú náklady, čo sa môže prejaviť obmedzením investovania či zdražovaním. Potvrdzuje to aj bratislavská spoločnosť Reston, ktorá prevádzkuje reštaurácie. Svojim 70 zamestnancom, ktorým dáva minimum, zaplatí po novom ročne o 16-tisíc eur viac. „Ide o výdavky navyše. Budeme sa musieť zamyslieť, ako to vykryjeme,“ povedal riaditeľ spoločnosti Anton Novotný.

Ako upozorňujú odborníci, firmy budú tiež opatrnejšie pri prijímaní nových zamestnancov. Na druhej strane, približne 200-tisíc ľudí, ktorí dnes pracujú za minimálnu mzdu, si prilepší o desiatky eur. No kým pred rokom vláda Roberta Fica zvýšila minimálnu mzdu o menšie percento než bol rast cien, teraz pristúpila ku skokovému zvýšeniu o 4,3 percenta. Je to dvakrát viac ako plánovaná miera inflácie. „Chceme týmto motivovať ľudí k práci,“ hovorí hovorca rezortu práce Michal Stuška.

Návrh ministra práce Jána Richtera (Smer-SD) už odsúhlasila vláda a rokovať o ňom bude ešte parlament.

Podľa hovorcu rezortu práce Michala Stušku okrem toho minimálna pomáha udržať životnú úroveň najslabšie zarábajúcich ľudí. „Alarmujúcim je fakt, že v posledných rokoch sa zvýšilo riziko chudoby práve u zamestnaných ľudí, respektíve rodín, kde je aspoň jeden z rodičov zamestnaný,“ dodáva.

Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Martina Baláža zákonné minimum chráni najzraniteľnejšie skupiny pracovníkov. V praxi tak vláda garantuje ľuďom, že nebudú pracovať napríklad len za 200 eur mesačne. To je suma blízka tomu, čo dostávajú ľudia v hmotnej núdzi.

Na druhej strane to však môže odrádzať firmy od prijímania nových zamestnancov. A to v čase, keď má Slovensko problém so znižovaním alarmujúco vysokej nezamestnanosti. Práve s ňou majú najväčší problém ľudia na východe Slovenska, teda v Prešovskom a Košickom kraji.

V týchto regiónoch tak môže rast najnižších zárobkov spôsobiť, že ľudia budú mať ešte väčší problém nájsť si prácu.

Preto by sa nemala minimálna mzda určovať plošne, pre všetky regióny a odvetvia v rovnakej výške, tvrdia odborníci. Podľa analytika Next Finance Jiřího Cihlářa si v niektorých odvetviach môžu ľudia zháňať pre vyššie náklady prácu ťažšie. Firmy totiž takéto platy jednoducho finančne neutiahnu. „Vyššia minimálna mzda tak môže viesť k rastu práce načierno,“ dodal Cihlář. Podľa analytika INESS Jána Dingu dokonca môže viesť k prepúšťaniu časti zamestnancov.

Slovensko má v súčasnosti po Poľsku druhú najvyššiu minimálnu mzdu v rámci krajín V4. Odborníci sa preto obávajú, že jej ďalším zvýšením bude krajina menej konkurencieschopná. To znamená, že je menej zaujímavá pre zahraničných investorov ako napríklad také Bulharsko či Rumunsko.

Michaela Kušnírová

Hospodárske noviny, 2.10.2013